VÍKENDOVÝ SERIÁL: Nešťastný koniec prvého policajného kapitána v Lučenci

Karol Czóbel bol až do osudného požiaru veľmi činorodým a všestranným človekom.

Czóbel Karol (detail z tabla v majetku Dobrovoľného Hasičského Zboru Lučenec)Czóbel Karol (detail z tabla v majetku Dobrovoľného Hasičského Zboru Lučenec) (Zdroj: zdroj: Mišo Šesták)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

LUČENEC. V spolupráci s Mišom Šestákom a tiež vďaka ústretovosti ich autorov prinášame naším čitateľom ukážku z prác uverejnených v Zborníku zo stretnutia priateľov Novohradskej histórie v roku 2019. Pomaly sa chystajú príspevky už pre ďalší zborník, hoci jeho vydanie bude stáť určite nemalé úsilie. Súčasná situácia žiaľ viac než pravdepodobne okliešti okruh každoročných prispievateľov na jeho vydanie. Oveľa viac bude potom potrebná podpora priamo od čitateľov, ktorí ho podporia aj finančne. Nepredbiehajme však a teraz sa ponorme ešte do stránok stále aktuálneho zborníka.

SkryťVypnúť reklamu

Dnešný príspevok poodhaľuje ďalší zaujímavý kúsok histórie Novohradu je od historika Novohradského múzea a galérie v Lučenci, Štefana Chrastinu. Ten sa vo svojom príspevku venuje prvému policajnému kapitánovi v meste Lučenec, Karolovi Czóbelovi. Prinášame vám skrátenú verziu jeho článku.

Ak vás história Novohradu zaujíma hlbšie, určite si zožeňte niektorý z posledných kusov zborníka priamo d jeho zostavovateľa Miša Šestáka, ktorý vám ho za dobrovoľný príspevok, ktorý bude určený na vydanie tohtoročného zborníka pošle. Stačí napísať na adresu: kniha.hornohrad@gmail.com. Ak vám nevadí elektronická verzia zborníka (ktorá aspoň nešuští papierom) , tak si ju môžete stiahnuť tu:

https://uloz.to/file/CjndMN5nZ28P/zbornik-2019-web-pdf?fbclid=IwAR0OcGacPdsi2PBt6wf20MJ871VsqzyKd9m2mtcKmoVc3GV6jpQ0PR_yVG4

SkryťVypnúť reklamu

Začítajme sa teda do popisu časti života prvého policajného kapitána v Lučenci, ale aj časti histórie samotného mesta.

Nová etapa v dejinách Lučenca

Po tom, ako bolo v roku 1849 vtedy ešte zemepanské mestečko Lučenec vypálené, sa začala nová etapa v jeho dejinách. Na jej konci stálo mesto ako centrum Novohradu, ktoré svojou veľkosťou potrebovalo vlastný bezpečnostný aparát pod vlastnou správou. Faktormi, ktoré rozhodli o rozvoji Lučenca, bolo zrušenie poddanstva, formálne zjednotenie obyvateľstva v súdnej oblasti, zdanenie šľachty a pozvoľné uvoľňovanie feudálnych poriadkov.

V administratívnej oblasti bolo v roku 1853 prvým krokom zrušenie vojenskej diktatúry zavedenej ešte v roku 1849. Správa Novohradskej župy, kam patril aj Lučenec, prešla zo župy do rúk cisárskemu dvoru lojálnych šľachticov a úradníkov. Počas obdobia tzv. Bachovho absolutizmu boli mesto a Novohrad zaradené do Bratislavského dištriktu, kde boli spravované v rámci Zvolenskej správnej oblasti. Pre udržanie poriadku bolo zriadené žandárstvo, ktoré bolo vydržiavané na náklady obyvateľstva Novohradu.

SkryťVypnúť reklamu

V roku 1853 bol v Lučenci zriadený slúžno-sudcovský úrad. Pomery v správnej oblasti na úrovni žúp sa vrátili k vlastnej samospráve vydaním tzv. októbrového diplomu v roku 1861.

Čo sa týkalo mesta Lučenec, podstatným pre jeho rozvoj bolo vydanie zákona o župnom zriadení v roku 1871, kedy Lučenec dosiahol najvyššiu formu obecného zriadenia – mesto zo zriadeným magistrátom. Mesto ako samostatná samosprávna jednotka bolo zodpovedné priamo podžupanovi, mohlo sa slobodne rozvíjať a tiež sa starať o svoju bezpečnosť. V oblasti hospodárstva bol badateľný nárast remeselnej výroby väčších rozmerov. Mesto zažívalo stavebný ruch a pomaly sa budovalo to, čo bolo zničené.

V šesťdesiatych rokoch 19. storočia rozvoj pokračoval rozvojom priemyselnej bázy a stavebným ruchom. Vzniklo viacero veľkých priemyselných závodov. Prvým z nich bola v roku 1854 založená Schölerova továreň, zlievareň na spracovanie niklu a kobaltu, tzv. pakfónka. Bola jedinou továrňou svojho druhu v Uhorsku. V roku 1862 založil Herman Wohl pivovar a neskôr aj liehovar.

Ľudovítom Grimmom a Antonom Galóczym bola založená spoločnosť Lučenská sýpková spoločnosť, ktorá sa neskôr v roku 1867 premenila na parný mlyn. V neďalekej Opatovej bola v roku 1868 Ľudovítom Grimmom založená textilná továreň na spracovanie vlny. Po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní nastal výraznejší posun v oblasti zrušením cechov v roku 1871. Remeselníci už nemuseli svoju živnosť prevádzkovať len v rámci cechov.

V roku 1881 bol schválený tzv. priemyselný zákon, ktorý poskytoval podporu úradov pri zakladaní podnikov v Uhorsku. V tomto období bola dobudovaná železničná trať z Budapešti, čím sa výrazne uľahčil prísun surovín a zvýšili exportné možnosti. Napokon v roku 1884 založili Samuel Sternlicht a Filip Schein Sternlichtovu továreň na smaltovaný riad.

Spolu s otvorením železničnej trate Budapešť – Zvolen v roku 1871 sa pomery pre rozvoj hospodárstva mesta výrazne zjednodušili. Do Lučenca sa prisťahovalo alebo dochádzalo mnoho nových obyvateľov, ktorí tu hľadali prácu a obživu. Drvivá väčšina z nich žila v nevyhovujúcom prostredí preľudnených nových štvrtí.

Zároveň podmienky v závodoch, ktoré boli mnohokrát veľmi biedne, ich v mnohých prípadoch nútili pohybovať sa na hrane zákona. Zaujímavo vyznie v tomto ohľade pohľad na demografický vývoj obyvateľov mesta. Kým v roku 1850 tu bolo celkovo 710 obyvateľov, v roku 1869 ich už bolo 5 178 a v roku 1880 6 290, pričom Lučenec mal v tom čase len 632 domov. Teda stav, v ktorom zákonite bol predpoklad zhoršenej bezpečnosti.

Plne sa to ukázalo najmä počas hospodárskej krízy v roku 1871, ktorá bola navyše umocnená epidémiou cholery. Na hospodárstvo a bezpečnostnú situáciu vplývali aj pravidelné týždenné trhy a výročné jarmoky, ktorými Lučenec ako centrum slovenskej časti Novohradu žil.

Všetky tu uvedené skutočnosti si predstavitelia mesta plne uvedomovali a premietli ich aj do náplne práce novo pripravovanej mestskej polície. Na čele mestskej polície stál policajný kapitán, ktorý bol zároveň aj súčasťou úradníckeho zboru mesta Lučenec. Každý rok predkladal mestskému zboru správu o svojej činnosti a bezpečnosti v meste.

Prvý kapitán mal mnoho povinností

Do funkcie kapitána mestskej polície bol na zasadnutí mestského zastupiteľstva
17. apríla 1872 zvolený Karol Czóbel. Narodil sa 14. apríla 1834 a bol kalvínskeho vierovyznania. O jeho detstve a mladosti nemáme mnoho údajov. Počas meruôsmych rokov 1848 a 1849 bojoval ako dobrovoľník na strane maďarských oddielov proti habsburskej moci. Po tom, ako bola revolúcia potlačená, zrejme ostal v Lučenci. V roku 1861 sa tu stal členom mestskej rady.

Keď sa stal policajným kapitánom, čakalo na neho mnoho povinností. Jeho primárnou úlohou bolo dohliadať na poriadok a bezpečnosť v meste, ochranu súkromného majetku a dodržiavanie verejného poriadku na území mesta. Počas
konania trhov a jarmokov boli on a jeho podriadení poverení dodržiavaním poriadku a zachovávaním bezpečnosti.

Okrem iného kontroloval dodržiavanie poriadku v mestských lesoch či povoľoval konanie tanečných zábav, koncertov, rôznych verejných podujatí a vystúpení.

Dokonca kontroloval prácu mäsiarov – predovšetkým váženie mäsa. Vydával dobytčie pasy a povolenia na porážku. V oblasti obchodu kontroloval dodržiavanie záverečných hodín v mestských hoteloch, hostincoch, kaviarňach a podnikoch. (Mal ešte mnoho iných povinností, ktoré sú uvedené v pôvodnom príspevku v zborníku - pozn. red.)

Ohľadom kompetencií a pôsobnosti mestskej polície padol aj návrh, aby sa jej „revír“ pôsobenia rozšíril v roku 1871 aj na územie mestečka Tuhár, ktoré oddeľoval od mesta Lučenec len Tuhársky potok. Či sa tak stalo, nevieme, ale keď sa mestečko Tuhár v roku 1891 spojilo s mestom Lučenec, bol tento problém vyriešený.

Na začiatku sedemdesiatych rokov 19. storočia vypukla v Uhorsku hospodárska kríza a úmerne tomu sa zhoršila aj bezpečnostná situácia v Lučenci. Nárast sa týkal najmä krádeží a podpaľačstva. Na zamedzenie tohto nepriaznivého trendu Czóbel navrhol prijať do služby troch policajtov ako náhradníkov, ktorí budú pridelení do nočnej služby. Návrh mal opodstatnenie, lebo v nočných hodinách chodil na obchôdzku mestom vždy len jeden policajt.

Opatrenie sa časom ukázalo ako málo účinné, preto v zime 1874 bola pri nočnej službe o pomoc požiadaná vojenská posádka, ktorá sídlila v meste. Na zamedzenie požiarov bola zriadená stála hliadkovacia služba vo veži jedného v lučenských kostolov. Pre operatívnejšie zvládanie priestupkov a riešenie sporných situácií bol policajný kapitán uznesením mestského zastupiteľstva z roku 1878 splnomocnený vykonávať obecné súdnictvo.

Policajný kapitán sa pravidelne zúčastňoval na zasadaní mestského zastupiteľstva a podával správu o stave bezpečnosti v meste. V jeho správach často rezonovali trestné činy a podvody počas jarmokov v Lučenci, ale najmä krádeže a priestupky voči majetku občanov.

Agendou policajného kapitána bola aj kontrola činnosti mestských nevestincov. Mesto malo ich správu pod kuratelou a policajný kapitán mal povinnosť kontrolovať evidenciu a zdravotný stav „pracovníčok“ a hygienické pomery, ktoré v nich panovali. Ohľadom tejto agendy predložil na schválenie v roku 1883 mestskému zastupiteľstvu štatút o nevestincoch a prostitúcii.

Karol Czóbel bol veľmi činorodým a všestranným človekom. Z titulu jeho funkcie mu vyplývalo vedenie dobrovoľného hasičského zboru, ktorého sa zhostil veľmi aktívne. Dobrovoľný hasičský zbor bol založený v roku 1875 a Czóbel sa stal zástupcom veliteľa hasičov Imricha Petyka.

Návrh na založenie mestského parku aj tragický koniec

Súvisiaci článok VÍKENDOVÝ SERIÁL: Bulhari v Novohrade Čítajte 

Významnou skutočnosťou je i fakt, že stál aj za založením mestského parku. Na jeho návrh prerokovalo mestské zastupiteľstvo v roku 1884 plán na zriadenie mestského parku. Czóbel zabezpečil jeho miesto vyvlastnením pozemkov. Pri jeho budovaní bol využitý francúzsky, anglický a voľný krajinný sloh. Zaslúžil sa aj o reorganizovanie katolíckeho a evanjelického cintorína. Na jeho podnet bola vytvorená komisia pre ich usporiadanie. Z finančnej zbierky dal na cintorínoch vysadiť stromy a zabezpečil tu stáleho hrobára a strážnika. V apríli roku 1884 bol znovuzvolený do funkcie policajného kapitána.

V tejto jeho činorodej aktivite prichádza výrazný predel. Ako veliteľ hasičov sa zúčastnil hasenia požiaru v osade Slatinka dňa 26. apríla 1885. Počas hasenia požiaru utrpel vážne zranenia. Okolnosti, za akých k nim došlo, dodnes nie sú uspokojivo vysvetlené.

Isté je len to, že bol ranený na boku a vážne ranený strelou do ramena pravej ruky. Zranenie bolo tak závažné, že musel svoju funkciu opustiť a na jeho miesto nastúpil Alexander Wagner. O tom, že sa jednalo o výnimočnú situáciu, svedčí aj fakt, že správa o tejto udalosti bola preberaná aj na mestskom zastupiteľstve.

Zranenie na boku sa mu vyliečilo, ale strelná rana nie. Problémom bola guľka, ktorú nebolo možné vytiahnuť. Zlú prognózu zdravotného stavu sa rozhodol riešiť 1. júla 1885 odchodom ku chirurgovi do Salgótarjánu. Tu podstúpil dve neúspešné operácie, po ktorých mu ruka ochrnula.

Ako konštatuje vtedajšia tlač, skľúčený zo svojho stavu, ktorý by mu znemožnil vykonávať funkciu, spáchal v pondelok 6. júla 1885 ráno o 5:30 samovraždu zastrelením sa. Ostala po ňom manželka Gizela a syn Karol. Napriek tomu, že v osemdesiatych rokoch 19. storočia bol stále postoj verejnosti voči samovrahom odmietavý, voči policajnému kapitánovi sa oficiálni predstavitelia mesta ani obyvatelia neobrátili chrbtom ani počas poslednej rozlúčky. Hneď ako bola telegrafom oznámená smutná správa, začali sa prípravy na poslednú rozlúčku s ním. Približne 40 hasičov smútočne vyzdobilo železničnú stanicu.

Vlak s telesnými pozostatkami dorazil do Lučenca v utorok 7. júla. Približne o deviatej hodine sa smútočný sprievod pohol do kalvínskeho kostola, kde boli jeho ostatky strážené čestnou strážou až do 17. hodiny. Následne bola rakva sprevádzaná zástupom mnohých významných osobností a veľkého množstva obyvateľov Lučenca do kalvínskeho cintorína.

Pohrebný sprievod bol plný smútočných hostí. Mesto zastupovali členovia mestskej rady. Smútočne ozdobený pohrebný voz bol sprevádzaný uniformovanými členmi hasičského zboru a časťou vojenskej hudby.

Pochovaný bol v kalvínskom cintoríne. Dnes už jeho hrob nie je možné nájsť. Pravdepodobne v tom zavážila skutočnosť, že ako samovrah bol pochovaný do hrobu na okraji cintorína, ktorý bol zrejme neoznačený, poprípade označený len dreveným náhrobkom, ktorý v dôsledku pôsobenia času zanikol.

Po Karolovi Czóbelovi zostalo mnoho záslužných činov, ktoré nesú jeho rukopis a tým nedovoľujú, aby jeho meno upadlo do zabudnutia. Bola po ňom pomenovaná ulica vedúca do parku, presnejšie koncová časť niekdajšej Alžbetinej ulice, ktorá ústila do parku. Naposledy sa meno K. Czóbela spomenulo pri snahe o pomenovanie jednej z ulíc Lučenca po tomto prvom kapitánovi mestskej polície a činorodom obyvateľovi Lučenca v apríli roku 2016.

Ostáva konštatovať, že Karol Czóbel zanechal ako prvý policajný kapitán nezmazateľnú stopu v dejinách mesta Lučenec aj dejinách bezpečnostných zložiek, ktoré nadväzujú na jeho odkaz nielen chrániť, ale aj zveľaďovať.

(redakčne pripravil: Radovan Vojenčák)

Autor: Štefan Chrastina , (rv)

Najčítanejšie na My Novohrad

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 984
  2. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 16 945
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 547
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 977
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 528
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 459
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 967
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 456
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 537
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 661
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 463
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 594
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 463
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 381
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 357
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 537
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 661
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 463
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 594
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 463
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 381
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 357
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu