Štvrtého mája si Lučenčania kyticou kvetou pri pamätníku uctili 85. výročie tragického úmrtia M. R. Štefánika.
Milan Rastislav Štefánik (21.7.1880 - 4.5.1919) patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti v novovekých dejinách Slovenska. Bol významným astronómom, vojenským pilotom, francúzskym generálom a jedným z prvých Slovákov, ktorí viackrát vystúpili na Mont Blanc. Výrazne sa zaslúžil o vznik medzivojnovej Československej republiky, keď spolu s T. G. Masarykom a do určitej miery i Eduardom Benešom bol jej najvýznamnejším zakladateľom. Jeho závratnú a úspešnú životnú cestu ukončila tragická letecká nehoda pri pristátí na rodnom Slovensku.
Už počas študentských rokov sa výrazne spoločensky angažoval, pričom prejavil svoje sympatie k hlasistom. V roku 1898 začal študovať stavebné inžinierstvo a vstúpil do spolku Detvan. V roku 1900 prestúpil na Karlovu univerzitu, kde navštevoval prednášky z astronómie, fyziky, optiky a matematiky. Štúdium ukončil dizertáciou z astronómie v roku 1904. Pracoval v meudonskom observatóriu neďaleko Paríža u profesora Janssena. Počas svojich astronomických výskumných ciest navštívil strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, USA i Južnú Ameriku. Francúzskym občanom sa stal v roku 1912 a o dva roky ho za jeho činnosť vymenovali za rytiera Čestnej légie.
Cez vojnu spolupracoval s T. G. Masarykom a E. Benešom a cieľavedome sa snažil realizovať spolu s nimi víziu spoločného československého štátu. Štefánik trval na československej jednote vzhľadom na vtedajšiu situáciu Slovákov v Uhorsku a na vojnové ciele veľmocí. To však ešte neurčovalo vnútorné usporiadanie budúceho československého štátu. Štefánik uvažoval o spojení Čiech, Moravy, Sliezska a Slovenska, pričom každá z týchto krajín, teda i Slovensko, mala mať vlastný krajinský (zemský) snem. Tieto zatiaľ málo konkretizované predstavy neboli vzdialené od úmyslov niektorých slovenských politikov.
Po príchode zo Sibíri sa počas mierovej konferencie v Paríži v marci 1919 Štefánik kriticky vyjadril o malom počte Slovákov vo vláde, ale aj o pittsburghskej dohode a niektorých Benešových krokoch v oblasti zahraničnej politiky.
Štefánik bol jedným z iniciátorov a signatárov tzv. Kyjevského zápisu z 29. augusta 1916. Uvádza sa v ňom, že „Česi a Slováci sú si vedomí, že sú úzko spätí navzájom tak životnými záujmami, ako i pokrvnými zväzkami. Želajú si vyvinúť sa v jednotný, politicky nerozdielny a slobodný národ pod záštitou a protekciou štvordohody.“ Nebola to proklamácia etnického a jazykového čechoslovakizmu, ale prihlásenie sa k politickému národnému spoločenstvu, čiže o vyjadrenie vôle utvoriť spoločný štát, zdôrazniac zároveň, že sa neuvažuje o dvojfederácii, konzervujúcej kritizovaný rakúsko-uhorský dualizmus. Štefánik vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal najväčšiu zásluhu na formovaní československého zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Z postu francúzskeho generála a neskoršieho československého ministra vojny reorganizoval československé jednotky na Sibíri. Minister vojny ČSR Milan Rastislav Štefánik 4. mája 1919 odletel z talianskeho mesta Udine do Bratislavy na dvojplošníku Caproni CA 33 spolu s dvomi talianskymi letcami a mechanikom. Doteraz nie celkom vysvetlenú nehodu v Ivánke pri Dunaji spolu s ním neprežil ani jeden z členov posádky.
Prezident SR Rudolf Schuster udelí M. R. Štefánikovi v piatok 7. mája hodnosť generál Ozbrojených síl Slovenskej republiky in memoriam.
TASR
