Poznáte to. Na otázku: „Ako sa vám darí?“ spustí väčšina z nás litánie sťažností na to či ono. On však pokojne vyhlási: „Som spokojný, darí sa nám.“ Gejza Farkaš je riaditeľom v Reedukačnom detskom domove v Čerenčanoch už od roku 1977. Prešli mu rukami stovky detí. Medzi nimi boli aj také, ktoré sa sem dostali za krádeže, záškoláctvo, prostitúciu, vydieranie, ale aj za najvážnejší trestný čin - vraždu.
„V prvom rade chceme týmto deťom pomôcť. Nezaoberáme sa ich minulosťou, aj keď, samozrejme, nedá sa to obísť. Dôležitá je prítomnosť a budúcnosť. Samotný pobyt v tomto zariadení je pre nich trestom a dennodenné prízvukovanie zla, ktoré spáchali, ich lepšími nespraví. Usilujeme sa nájsť v nich to pekné. Pozrite, nemáme tu ostnatý plot ani psov a deti neutekajú. Súvisí to s tým, čo hovorím. Pred trestami uprednostňujeme radšej rozhovory. Aj keď to vždy nevyjde. Snažíme sa čo najviac ich zamestnať. Či už pri športe alebo v záhradke,“ tvrdí riaditeľ. Momentálne sa v domove nachádza 50 chlapcov a 20 dievčat vo veku od 12 do 16 rokov. Chovanci sú rozdelení do výchovných skupín. Za dobré správanie dostávajú body. Od ich počtu závisia priepustky domov aj spoločné vychádzky. Riaditeľ je prísny, ale spravodlivý. Občas treba prižmúriť očko. „Naše deti pochádzajú z rôznych rodín. Mali sme tu dievčatko, ktorá spolu s mamou predávalo svoje telo a heroín si pichalo priamo na ulici. Chlapca, ktorý kradol, aby prežil. Sú tu aj takí, ktorí po skončení pobytu ani nemajú kam ísť. To je tragédia. Občas mám pochybnosti, či to tam vonku zvládnu. No ľútosť nie je na mieste. Nepomôže im,“ dodá riaditeľ. V stolíku si starostlivo opatruje listy od „svojich“ detí. Niektorí napíšu aj z basy. Ďakujú v nich, prosia o radu alebo oznámia - darí sa nám, boli ste dobrým riaditeľom. Majú medzi nimi miesto aj tie s nadávkami. Ale tých je málo.
Z Suráková
