Život je nevyspytateľný a každému z nás pridelí inú dávku osudu. Keď prechádzate Tuhárskym námestím, neprehliadnete budovu Ústavu sociálnej starostlivosti Libertas. V súčasnosti tam býva 135 „večných detí“ z celého Slovenska. Minulý utorok presvedčili, že ich srdcia sú dobrosrdečné, majú zlaté ruky a z prostredia vo vnútri areálu si spoločne vytvorili rozprávkovú krajinu. „Každý rok v jarnom období otvárame sezónu v tomto športovom a oddychovom areáli. Všetky stromky sme si vysadili sami, altánky vytvorili chovanci vlastnými rukami a aj skleník či záhrada sa zrodili z ich umu. Začali sme kultúrnym programom, zaspievala nám naša hudobná skupina Mladosť a nechýbali ani tance v detvianskych krojoch. Chlapci si urobili aj módnu prehliadku, prezentovali sa ručnými prácami, rôznymi výšivkami, aj tkáčskym umením. Zahrali si futbal a vybíjanú. V zime chodia pravidelne na zimný štadión, kde hrávajú hokej,“ povedal riaditeľ ústavu Jozef Šimko.
Veľkú zásluhu na tom, že si v Libertase mohli pripraviť bohatší a lepší program, mal zástupca zahraničnej firmy Christian Wiesner. „V rámci ôsmeho výročia vzniku našej firmy sme sa rozhodli pomôcť práve týmto postihnutým ľuďom. Na Slovensku je to ešte v ďalších šiestich vybraných miestach, vo svetovom meradle v 80-tich krajinách. Všetko robíme na báze dobrovoľnosti a presvedčenia. Lučenčanov podporujeme prvýkrát a s riaditeľom sme sa už dohodli na ďalšej spolupráci. Cítim sa u vás veľmi príjemne, žijú tu šarmantní ľudia a isto sa sem ešte vrátim,“ prezradil nám Christian Wiesner, ktorý daroval ústavu aj gitaru. Oči všetkým žiarili, vydaril sa aj slnečný deň a na záver si pochutnali na výbornom guláši.
Keď sme odchádzali, videli sme, ako vytancovali svoje vychovávateľky na diskotéke. Tú uvádzal Zolo Horváth, bývajúci tiež v Libertase, no a na úplný záver špeciálne pre nás zahrala hudobná skupina Mladosť pesničku „Najkrajšia si, keď si češeš vlasy.“ Všetci sa už tešili na štvrtok, pretože ich čakala brigáda a skrášľovanie prostredia na Haličskom zámku.
Peter Mišo