V sobotu 17. apríla zvíťazil v prezidentských voľbách a už v utorok ďakoval za podporu Poltárčanom. Ivana Gašparoviča privítalo na poltárskom námestí okolo 1700 rodákov. Nechýbalo šampanské, spev, srdečné zvítania s kamarátmi, autogramiáda, ale aj sľuby budúceho prezidenta ohľadom lepšej budúcnosti.
„Ivanko bol poriadny beťár, vedel ten svoju mamku popreháňať. Mal veľmi rád točne. Ale len tie od „Šarampov“. Moja mamka mu ich vždy musela napiecť za plnú rajnicu. Mal mlsný jazýček a za čokoládu by sa aj pobil,“ vysvetľoval Milan Garaj, ktorý si na námestie priniesol aj fotky z Ivanovho detstva.
Gašparovič vyrastal v Poltári do deviatich rokov. V jeho rodnom dome žije sesternica Mária Sedláčková. Je hrdá, že sa z Ivana stane prezident. Aj ona, ako stovky ďalších rodákov, dúfa, že Ivan Poltár pozdvihne.
Robia si nádej, že pomôže najmä tunajším sklárňam, kde v týchto dňoch prišlo o prácu okolo 300 zamestnancov. Gašparovič otvorene priznáva: „Nebyť mňa, tak nie je žiadna skláreň. Určité kroky sa už podnikli, uvidíme, čo bude ďalej. Situáciu v sklárňach pozorne sledujem.“
„Telefonovali ste, že mi prídete zagratulovať do Bratislavy. Odkázal som vám, aby ste necestovali, že ja prídem za vami. Prišiel som a ďakujem vám za podporu a dôveru. Budem sa snažiť, aby ste za niekoľko rokov nemuseli mávnuť rukou a povedať, však bol taký istý. Chcem byť váš prezident, chcem vás počúvať s pokorou. Ja budem chodiť za vami a nie vy za mnou,“ povedal Gašparovič.
Kytice, ktoré dostal od vďačných Poltárčanov, hodil medzi gratulantov. Ponechal si len jednu.
„Tieto kvety položím na hrob vášho primátora a môjho priateľa Janka Koršóa,“ skonštatoval politik.
V najbližších dňoch mu vraj veľa voľného času neostane. Chystá sa len zašportovať si na stacionárnom bicykli. Najradšej však oddychuje v lese pod stromom, kde si rád prečíta dobrú knihu.
Z. Suráková, O. Lepiš
