Ešte minulý rok poberal 58-ročný Ján Tóth dvetisíckorunové peňažné príspevky. Je totiž invalidom, cukrovkárom a vdovcom. Štát tak aspoň malou finančnou čiastkou zmiernil jeho krutý údel. Prispieval na bývanie, stravu, diétne stravovanie. Dnes je tomu inak. Od prvého januára sa menili podmienky poskytovania peňažných príspevkov. Kým však prehodnotili každého poberateľa, prešli tri mesiace. Od januára do marca nedostal pán Tóth ani korunu navyše. Čakal, kým jeho stav úradníci prehodnotia. A aj prehodnotili. Peňažný príspevok znížili z dvetisíc korún na šesťsto. „Vraj mi budú k dôchodku poukazovať 300 korún za bezvládnosť. Prehodnotili môj zdravotný stav a zistili, že som občan s ťažkým zdravotným postihnutím. Ale veď som už 14 rokov na vozíčku a nik sa o mňa nestará. Do správy mi napísali, že som obmedzený v oblasti mobility, komunikácie, neviem si sám vykonávať nevyhnutné práce v domácnosti. Za to mi priznali peňažný príspevok vo výške 300 korún. Keď som sa išiel sťažovať na úrad, odbili ma. Tak som im povedal, že pôjdem žobrať. A čo oni na to? Vraj, nech si robím, čo chcem. Prisahám, že žobrák tých tristo korún určite zarobí za deň. Ešte aspoň že mi telefón zapojili. Vypli ma, lebo som neplatil. Ale z čoho? Pol roka som ho mal vypnutý. A keby sa mi niečo stalo, ani doktora si neviem zavolať. Tu by som zostal. Teraz je už funkčný,“ hovorí Ján Tóth a v hrnci zamieša skromnú polievku. „Štát sa hrdí, že nám – dôchodcom, zvýšili dôchodky. U mňa to predstavuje 210 korún. Myslia si, že prilepšili, na druhej strane mi však zobrali 1400 korún,“ dodáva Ján a rozmýšľa, z čoho bude žiť do najbližšej výplaty dôchodku.
Edita Hutková
