Lučenskí futsalisti tentoraz cestovali do Bratislavy inkognito, bez fanúšikov. Napriek tomu v športovej hale Mladosť zaznelo: „Lučenec, do toho!“ Ktože to vykrikuje? Na to bola zvedavá minivýprava 1.HFC. My sme lučenského fanúšika v hŕstke ledva dvadsiatich divákov rýchlo spozorovali a pri kontakte s ním sme aj my ostali poriadne zaskočení. Medzi bratislavskou smotánkou sa „tiesnil“ bývalý futbalový svetobežník Novohradu, rodák z Utekáča, Ivan Strmeň. Ten sa ešte pred niekoľkými rokmi znenazdajky vytratil z našich futbalových ihrísk.
„Zakvačil som kopačky na klinec. Kvôli práci. Za tých šesť rokov sa stal zo mňa Blavák,“ vysvetľoval Ivan, mimochodom, brat Dalibora Strmeňa. Nielen na neho, ale aj na ostatných zverencov Ivana Závrackého, počas celých štyridsiatich minút nedal dopustiť. Najmä v závere, kedy domáci futsalisti zatlačili 1. HFC na vlastnú polovicu, sme začuli z úst Ivana, že jeho srdce stále bije pre novohradský futbal. „Lučenčania, nedajte sa tým zapráskaným Blavákom!“ Po stretnutí sa spolu so svojimi rodákmi tešil a ako prvému zablahoželal k víťazstvu bratovi Daliborovi. „Dobrý výkon. Dalibor so svojimi skúsenosťami je podľa mňa veľmi platným hráčom. Som veľmi rád, že Lučenec vyhral a gratulujem chalanom k víťazstvu. Nabudúce prídem zas,“ dodal Ivan Strmeň.
– šat -
