Sú nositeľmi priezviska, ktoré je iné ako ostatné. Nesie hrozbu dedičnej choroby. Ako deti si od svojho okolia užili viac než dosť. Aj ako dospelí to nemajú ľahké. V tých lepších prípadoch sú to len nepríjemné pohľady. V horších im rovno do očí šplechnú - „čaptoši“. Ich rod trpí genetickou poruchou, ktorá spôsobuje vykrivenie dolných končatín. „Ide o raritnú chorobu. Ešte som nepočul, aby na tak malom území, bol taký veľký výskyt tohto ochorenia. V okrese Veľký Krtíš máme do 20 pacientov so zdeformovanými dolnými končatinami,“ tvrdí ortopéd MUDr. Marian Búlik. Všetci pochádzajú z rodu Oláhovcov.
Lýdia Tóthová rod. Oláhová, má triezve názory. „To len moja mamička zvykla hovoriť, že nás niekto preklial. Pochádzala zo sedliackeho dvora a môj otec bol Róm. Vtedy to bola na dedine hotová pohroma, keď si „biely“ zobral Rómku. Mamka bola aj za vešticou. Chudera, do týždňa ani nespala, čakala, čo sa bude diať. Myslela si, že z večera do rána sa stane zázrak a nohy sa otcovi aj bratovi vyrovnajú. Zázraky sa však nedejú!“ hovorí Lýdia. Po pol storočí by vám o tom jej rodina vedela porozprávať román. Bolo by to rozprávanie o bolesti, hanbe, ale aj strachu. Čo keď práve moje dieťa v krutej genetickej rulete prehrá a bude mrzákom po celý život? „Zdenka, Simonka, Vierka, Ivanka, Robko, Anka, Majka, Vladko a ešte ich je zo osem“, vyratúva Lýdia príbuzných, ktorí trpia spomínanou diagnózou. „Vždy som túžila po tom, aby to raz prestalo. Aby sa mojim blízkym prestali rodiť choré deti. Kadiaľ som chodila, modlila som sa za ich zdravie. Nepomohlo. Aj moja vnučka má krivé nožičky. Vraveli nám, že kosti by operácia mohla vyrovnať. Sesternicu operovali až v Prahe. Napriek tomu sa jej stav nezlepšil,“ tvrdí Lýdia. Býva v malej obci neďaleko Dolnej Strehovej. „Tu, vo Vieske, si na naše nohy susedia už zvykli. Sú ohľaduplní. Len jedno nechápem, prečo to jedno dieťa má a druhé nie. Vnuk je zdravý, vnučka nie. Ide o vrodené vykrivenie nôh, ale aj tak,“ zamýšľa sa manžel Lýdie Vladimír Tóth.
Lekár Marian Búlik tvrdí, že operáciou sa dá vykrivenie zmierniť alebo aj úplne odstrániť. No rodina Oláhovcov po operácii v Prahe lekárom nedôveruje. „Asi to tak má byť. Je to náš osud. Ale čo, aj na krivých nohách sa dá chodiť. Len aby to raz prestalo,“ dodá Vladimír.
Z. Suráková
