Sedíme v dvojizbovom byte. Viera začína rozprávať svoj príbeh. Do šálky s kávou sa občas skotúľa slza. Napriek bolestivým spomienkam Viera pôsobí spokojne a sebavedome. Trinásť rokov manželstva s tyranom a paranoikom ju poznačilo, ale nezlomilo. Svoj príbeh venuje všetkým ženám, ktoré sa ocitli v podobnej situácii a doposiaľ nenašli odvahu začať nový život.
Manžel ma oklamal
už pred svadbou
„Keď sme sa zoznámili, bývalý manžel mal 33 rokov, ja osemnásť. Už naše prvé milovanie neostalo bez následkov. Túžila som po dieťatku a tak sme sa po polročnej známosti zobrali. Až tesne pred svadbou som sa dozvedela, že Igor už raz ženatý bol a v Bratislave má štvorročnú dcérku. Rozplakala som sa a opýtala sa ho, prečo mi to nepovedal na začiatku. Tvrdil, že sa mi bál povedať pravdu, aby ma nestratil. Už v škole som hovorievala, že mne sa to nemôže stať, aby som si zobrala rozvedeného muža. A vidíte! Rodičia ma varovali, že vstupovať do manželstva s klamstvom nie je rozumné. Ten, kto sa zaľúbi, má ale na očiach klapky,“ povie Viera a očami pohladí fotku svojej staršej dcéry. Usmieva sa z nej 6-ročné dievčatko s mašľou vo vlasoch. Dnes má 15 rokov. Pripravuje sa na prijímacie skúšky na strednú školu.
Kúpili sme si dom
„Niekoľko mesiacov po svadbe sme žili oddelene. Manžel bol zamestnaný v Bratislave a tak sme sa vídali len cez víkendy. Ľúbila som ho. Narodila sa nám dcérka. Boli sme šťastní. Prežívali sme najkrajšie chvíle. Bývali sme v dome mojich rodičov. Žila s nami stará aj prastará mama.
Po dvoch rokoch sme sa rozhodli osamostatniť. Rodičia i starí rodičia mi šetrili od detstva a čosi prispeli aj svokrovci, takže nebol problém kúpiť dom. Presťahovali sme sa do nie nového, ale veľkého poschodového domu. Stál len niekoľko metrov od rodičovského. Zariaďovali sme si novú domácnosť. Už v tomto období začali prvé nezhody. Ja som mala inú predstavu o bývaní a manžel tiež inú. Aby bol pokoj, súhlasila som s prístavbou letnej kuchynky, chlievov, dielní. Všetko financovali moji rodičia. Roboty som sa nikdy nebála a tak, kým bol Igor v práci, rýľovala som, sadila, navarila, upratala, skrátka, postarala som sa o celú domácnosť. Bývala s nami aj starká a prastarká. Zo začiatku mi to nepripadalo divné, že chod domácnosti sa financuje z ich dôchodku a mojej materskej. Keď som si pýtala výplatu, manžel mi tvrdil, že šetrí na to či ono. Vždy ma vedel presvedčiť, že to tak má byť a že tak je to správne. Neskoršie som si už peniaze na domácnosť od neho ani nepýtala. Vedela som, že je to zbytočné. Potom stratil zamestnanie. Takmer rok bol doma. S bývalým zamestnávateľom sa súdil. Vlastne, súdil sa s viacerými, len ja som o tom nevedela. Zomrela prastará mama a narodila sa nám druhá dcérka. Starká sa presťahovala k mame.“
Tvrdil mi, že som hlúpa
Absurdnosti v našom vzťahu sa stupňovali. Ja som bola vždy tá hlúpa a neschopná. Za všetky neúspechy v zamestnaní vinil mňa. Najskôr mi ubližoval len slovne, potom prišli prvé facky. Neskôr už aj kopance. Raz ma zhodil na zem. Kopal do mňa v kanadách. Dcéry ma bránili. Na pohotovosti som tvrdila, že som spadla zo schodov. Klamala som! Aj vtedy, aj veľakrát potom.“
Keď mala mladšia dcérka dva roky, našla si prácu. Z výplaty udržiavala domácnosť a naďalej znášala bitky. Obviňovala sa z neschopnosti získať si jeho lásku a konečne začať žiť normálny život. Túžila po pohladení, ktoré nemala. Po čase si našla známosť. Mala výčitky svedomia a o to usilovnejšie drela v záhrade, zamestnaní a aj v domácnosti. Netušila, že Igor už dovtedy vystriedal niekoľko priateliek. Začala študovať na vysokej škole.
Dva roky pekla
A potom prišlo najhoršie obdobie jej života. Manžel ju nahovoril, aby dala v robote výpoveď a začali spoločne podnikať v odbore, v ktorom sa ona cítila ako ryba vo vode. Rodičia jej aj vtedy dohovárali, aby si to rozmyslela a keď sa už rozhodla dať výpoveď, aby aspoň trvala na tom, že aj ona sa stane spoločníčkou v manželovej firme. Igor ju však opäť presvedčil, že pre rodinu bude lepšie, ak ona bude v pozícii zamestnanca. Špekulant !
„Nasledovali dva roky pekla. Pracovala som vo firme, nedostávala výplatu a ak som nechcela, aby moje deti hladovali, musela som prosiť o každú korunu. Hanbila som sa ísť k rodičom. Hanbila som sa za svoju biedu. Nemala som peniaze na stravu a nie to ešte na školu. Keby neboli deti, asi by som to vzdala. Dcéry ma držali nad vodou. Najhoršie na tom však bolo to, že manžel chcel zo mňa spraviť blázna.“
Presviedčal ma,
že som posadnutá
„Tvrdil, že ja aj moja mama sme posadnuté satanom, náš rod je prekliaty a dom treba dať vysvätiť. Každý deň mi to nezabudol zopakovať aj päťkrát. Nakoniec som tomu aj sama začala veriť. Raz ma zobral k psychotronikovi. Ordinoval v Banskej Bystrici. Ten nás poslal do kostola v Starých Horách. Už cestou mi bolo zle od žalúdka a tak niet divu, že som v kostole odpadla. Manželovi to vyhovovalo. Vraj sa utvrdil v tom, že som naozaj posadnutá a treba ma dať liečiť. Stala som sa handrovou bábikou v jeho rukách. Vo firme si začal robiť, čo chcel a pretože tomu, v čom podnikal, nerozumel, začala spoločnosť upadať. Opäť som si to odniesla ja. Čo však bolo najhoršie, začal svoje tyranské a diktátorské metódy uplatňovať aj na deťoch. Obidve museli vypomáhať vo firme aj v noci. Netrápilo ho, že potom sú v škole unavené. Vtedy som sa spamätala. Zrazu som si uvedomila, že žijem s chorým človekom, a nie ja, ale on je zrelý na psychiatriu. S dvoma taškami som odišla aj s deťmi k rodičom,“ povie Viera.
Rozviedla sa a začala nový život
Mama s otcom jej pomohli. Rozviedla sa. Ešte aj pri rozvodovom konaní Igor tvrdil, že jej matka je satan. Nepriznal si chybu. Keď si prišla po veci, zmlátil ju. Policajtom tvrdil, že sa len bránil. Staršej dcére napísal, že pre neho viac neexistuje. Nestretáva sa s deťmi, neposiela výživné a nemá záujem ani o majetkové vysporiadanie. Svojimi výmyslami zaťažuje súdy a vyhľadáva každučkú príležitosť, aby mohol svojej bývalej rodine ublížiť. Vierinu mamu dokonca obvinil, že podplatila sudkyňu, aby ich rozviedla. A tiež vraj rozdáva úplatky lekárom, aby svedčili proti nemu.
Viera si našla zamestnanie, priateľa a začala žiť nový život. Po večeroch sa modlí a ďakuje „svojim strážnym anjelom“ za to, že jej pomohli dostať sa z osídiel tyrana. (Mená v príbehu sú zmenené.)
Zita Suráková
