Sadne si za stôl, pero namočí do tušu a ruka mu začne svižne behať po papieri. Nestačím sa diviť, s akou rýchlosťou a ľahkosťou zvláda jednu postavičku za druhou. Skutočný majster - umelec. Skromný, úprimný, otvorený, ľudský, schopný prijať kritické pripomienky. „Karikatúra musí o niečom vypovedať. Pri nej nemôžete kĺzať po povrchu. Musíte vstúpiť do hĺbky. Len vtedy možno hovoriť o kvalite. Mne to najlepšie „páli“, keď sa rozčúlim. Karikatúra bola pre mňa vždy prostriedkom, ktorým som „ventiloval“ svoj vzťah k okolitému svetu. A vo svojej naivite som si myslel, že i ja prispievam svojou troškou k náprave tohoto sveta,“ tvrdí Fero Mráz.
Karikatúry a komiksy sú jeho srdcovou záležitosťou od detstva. „Ja som hádam kreslil od narodenia. Mamke som nedal pokoj, vždy mi musela kupovať farbičky. Po prvý raz som však vystavoval, keď som mal 16 rokov. Chodil som do SVŠ-ky v Žiline. Chodieval k nám Dušan Kočáni. Bol to bohém. Dlhé vlasy, brada, zasnený pohľad. Písal básne a pracoval v novinách. Keď uvidel moje kresby, zapáčili sa mu. Sprostredkoval mi výstavu. Vystavovali sme traja: Písecký, Javorský a ja. Karikatúry viseli na paneloch v dome odborov. Počas dňa mnoho výkresov ukradli a tak sme po večeroch horlivo pracovali na ďalších karikatúrach. Pamätám si, že vtedy som väčšinou kreslil kostry,“ spomína Fero.
Odvtedy prešlo viac ako 30 rokov. Mrázove kvalitné kresliarske schopnosti obdivujú doma aj v zahraničí. Zverejňujú ich noviny aj časopisy. Doma ukrýva medaily, diplomy, ocenenia zo slovenských aj zahraničných súťaží. Je ich viac ako sto.
„Najviac si cením víťazstvo z roku 1982 z Nového Mesta nad Váhom. Mala názov „Novomestský osteň“. Vtedy som získal strieborný osteň. Odvtedy som si už domov priniesol aj niekoľko zlatých ostňov. Moja generácia karikaturistov, odchovancov Roháča, posunula výtvarné aj duchovné hodnoty slovenskej karikatúry o poriadny kusisko. Sústavne pritom nadávajúc, že „totalita“ nám bráni v ceste k ešte vyšším métam – to sme ešte netušili, že príde rok 1989 a „Nežná“ so svojou pademokraciou,“ hovorí umelec. Miluje slobodu myslenia a slobodu kreslenia. Ako väčšina umelcov. A možno aj preto je našinec ochotný Ferovým kresbám veriť a stotožniť sa s jeho pohľadom na svet. Slovenským aj zahraničným výstavám dáva jeho tvorba punc kvality.
Vedúci katedry maľby z Akadémie umení v Banskej Bystrici o Mrázovi napísal: „Jeho komiksová tvorba patrí svojou hodnotou už dnes ku slovenskej klasike v tejto oblasti. Zručný kolorista, perfektný kresliar, človek s vyvinutým citom pre príbeh a vizuálny detail. Umelec idúci po ceste, ktorou sa slovenskí výtvarníci na svojich autách ešte neprevážajú, iba máloktorí tvrdohlavejší alebo naivnejší sa dajú na nej už stretnúť. Aj to iba peši. On sa však pevne rozhodol pre komiks. Infikuje aj balácha ním ostatných. Dobroprajne ho vynukuje. Starým aj mladým. Podáva ho ako dar.“ A nielen komiks, ale aj karikatúry. Srdcu blízka mu je postavička Serváca. „So Servácom sme už kadečo preskákali. Kamarátime sa od roku 1991. Po prvý raz mi ho zverejnili v Smene. Servác je bezdomovec. Chytrý bezdomovec! Nemá čo stratiť a tak si môže otvoriť hubu kdekoľvek a pred hocikým….“
Zita Suráková