Často sa stáva, najmä v jesennom období, že v panelákových bytoch nachádzajú obyvatelia zatúlané netopiere. Väčšinou ide o večernicu pestrú, ktorá patrí k vzácnejším druhom tohto živočícha.
„Asi pred dvomi týždňami popoludní som venčil psa pri výškových činžiakoch, neďaleko Materskej školy M.R. Štefánika. Všimol som si, že v tráve niečo leží. Keď som sa toho dotkol, pohlo sa to. Bol to netopier. Bál som sa ho najskôr chytiť, nevedel som, či ma neuhryzne. Nechcel som, aby sa stal obeťou nejakej mačky a tak som si ho zobral domov,“ povedal Lučenčan Roman Fekete. Zavolal Alojzovi Walterovi z odboru životného prostredia a s netopierom na hrudi sa pobral na úrad. Tam zistil, že je to vlastne veľmi užitočný hmyzožravý živočích.
„Povedal som si, že zranenému netopierovi pomôžem. Doma som ho dal do špajze. Škoda, že zdochnutú muchu nechcel zožrať, pil iba vodu z lyžičky. Zobral som ho v krabici do práce a položil na radiátor. Po niekoľkých minútach ma zavolal kolega, že v krabici niečo škriabe a veľmi silno píska. Keď som ju otvoril, tak vzlietol, ale padol hneď na zem.“ Vtedy bol už Roman rozhodnutý, že zvieratku pomôže a pokúsi sa ho po niekoľkých dňoch vypustiť opäť do prírody. „Zrazu som ho dva dni nevedel nájsť v špajzi. Myslel som si, že uletel. Keď som však začal hľadať, bol zavesený na rebríku. Zaujali ma malé pazúriky na konci krídiel. Veľa ľudí si o netopieroch myslí, že do vlasov sa zachytávajú schválne. Nie je to pravda. Ak sa také niečo stane, tak iba v prípade, že pri lete spadne a ostrými pazúrikmi sa chce niečoho zachytiť. Má ich také silné, že by sa udržal aj na nábytku.“
Romana sme pristihli, keď svojho „miláčika“ vypúšťal na slobodu. Bolo to presne na Veľkonočný pondelok a v očiach mal aj slzy. Na malého netopiera, ktorému zachránil život, si zvykol. Pripomenul, že ľudia by sa ich nemali vôbec báť. Naopak, ak nájdu zatúlaného netopiera v byte, tak by ho mali ihneď vypustiť. V prípade, že vonku prší, tak ho umiestniť v chladnejšej tmavej miestnosti a pomocou koženej rukavice ho potom vypustiť do prírody.
Peter Mišo
