Je štvrtok 7. apríla, niečo pred dvanástou hodinou, a pred Obecným úradom v Červeňanoch sa upratuje. Chlapi vyhadzujú z vlečky kamene a ženy čistia breh potoka. Prichádza starosta a pochvalami nešetrí.
„Peniaze síce nemáme, ale máme zdravé ruky. V dedine je niekoľko domov na spadnutie. Rozoberieme ich a kamene použijeme na stavbu oporného múrika. Veď viete, ako sa hovorí: Komu sa nelení, tomu sa zelení,“ tvrdí starosta Radoslav Palášthy. Červeňany majú tri prvenstvá. Sú najmenšou obcou v okrese Veľký Krtíš, úraduje tu najmladší starosta (28-ročný) a z tunajších 38 občanov sú zamestnaní traja. Napriek tejto skutočnosti stačí, aby starosta otvoril ústa a z počiatočnej chmúrnej nálady urobí zábavu.
„Ak by som bol pesimistom, môžem to tu zabaliť. Veď viac precestujem, ako zarobím. Hoci tu mám trvalé bydlisko, zdržiavam sa najmä v Závade. Odtiaľ mám aj bližšie do zamestnania. Pracujem v Lučenci na píle. V Červeňanoch úradujem dva a niekedy aj tri razy do týždňa pol dňa. Ročný rozpočet obce nie je ani 120-tisíc a z toho sa veru vyskakovať nedá. Zatiaľ len špekulujem, z ktorých európskych fondov by nám čosi mohlo kvapnúť. Napríklad, mohli by sme tu rozvinúť vidiecky turizmus. Na okolí sú hory plné lesnej zveri, húb aj lesných plodov. Málokde je v potoku toľko pstruhov ako u nás. Som v kontakte s ľuďmi, ktorí už skúsenosti s vidieckym turizmom majú a pochvaľujú si,“ hovorí starosta.
Zobrať si na plecia povinnosti „otca“ obce bolo vraj pre neho veľmi ťažkým rozhodnutím. V Červeňanoch mu bývali starí rodičia. Radoslav tu trávil každé prázdniny. „Nikdy som si nepomyslel, keď sme bosí behali po potoku, že raz tu budem starostom. Nakoniec sa moje rozhodnutie zobrať na seba túto zodpovednosť ukázalo ako naozaj správne, aj keď žijeme zložitú dobu. Podstatné je, že ľudia si uvedomujú, že pečené holuby im samé nespadnú do taniera. Sami prídu za mnou, starosta, to by bolo dobré spraviť alebo poďme sa pustiť do tohto. Pri práci sa prehlbujú vzťahy a sused má pre suseda väčšie pochopenie,“ povedal Radoslav Palášthy.
Zita Suráková
