Pán Milan z osady Breznička – Močáry má ťažké srdce na starostu Milana Šuľaja. V osade, ktorá je od obce vzdialená 2 kilometre, býva už 10 rokov. Okrem Milanovej rodiny tam žijú ešte dve ďalšie. Cesta je však zlá a obec ju neudržiava. „Podmienky sú ťažké. Už viackrát som oslovil starostu o pomoc, no nič sa nerobí. Sľuboval mi, že tam niečo vysype. Akurát mi pomohol rúry popod cestu zabudovať, aby tadiaľ odtekala voda. Keď je sucho, je to celkom v poriadku. Nedajbože zaprší, musíme sa boriť v blate. Mám školopovinné deti. Tie musia chodiť do školy každý deň. Nemám rozhlas, pre poštu si musím chodiť do dediny a smetiarske auto som nevidel, odkedy sme sa sem nasťahovali,“ tvrdí Milan. Za smeti si občania v dedine platia tento rok 120 korún za osobu. Minulý rok to bolo 80 korún. Keďže Milan si likviduje smeti sám, za ich odvoz do obecnej kasy neplatí. Tohto roku ho šokovalo konanie starostu. Bez jeho vedomia mu z dôchodku stiahol nedoplatok za dva roky. „Za dva roky dlžím 1120 korún. Starosta mi stiahol 990 korún. Nechápem, prečo taká suma a prečo bez môjho vedomia,“ nechápavo krúti hlavou.
Starostu Brezničky Milana Šuľaja sťažnosť prekvapila.
„Podaniu daňového exekučného príkazu predchádzalo niekoľko právnych krokov. V rokoch 2002 a 2003 obdržal pán Milan platobný výmer a následne výzvu na zaplatenie nedoplatku, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania, jeho začatie a daňovú exekučnú výzvu. Ani voči jednému podaniu sa v zákonnej lehote neodvolal, ani nepodal námietku,“ hovorí starosta a tvrdí, že každý z občanov je povinný obstarať si kuka nádobu. „V prípade, že občania v osadách nahlásia, že vlastnia nádoby na smeti, zabezpečíme ich vývoz tak, ako v obci. Ide o kuka nádoby i veľkoobjemové kontajnery,“ dodáva Šuľaj.
O stiahnutí nedoplatku z dôchodku bol vraj pán Milan tiež v dostatočnom predstihu oboznámený. „Návrh na exekúciu bol 1120 korún. Avšak zrejme podľa zákona o životnom minime Sociálna poisťovňa vykonala exekúciu len 990 korún,“ upresňuje starosta. Priznal, že nespokojnosť zo zlej cesty sťažovateľovi nezazlieva. „Obec však z dôvodu investičnej akcie „Rozvod pitnej vody v obci“ nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov ani na rekonštrukciu miestnych komunikácií v samotnej obci, hoci sú v dezolátnom stave. Odpad, ktorým sme pred dvoma rokmi ako-tak „poplátali“ cestu, v súčasnosti nie je možné získať,“ dodáva Milan Šuľaj.
Podobný problém súži aj Jána Štefančíka z Poltára. Ten hospodári v rodičovskom dome v osade Hájky. Ani nie trojkilometrová cesta do Poltára mu však znepríjemňuje život. „Mali by ste prísť, keď zaprší. Však ja takmer všetky peniaze dávam na opravu auta, čo sa mi zničí. Rovnako platíme dane ako tí, čo majú asfaltku až do dvora. Očakávame nápravu,“ rozhorčuje sa Ján. O tú sa už snaží viac ako tri roky. „Bývalý primátor mi aj sľuboval, no vraj o tom museli rozhodnúť poslanci. Keď som prišiel uprostred roka, tak vraj na opravu nie sú vyčlenené peniaze v rozpočte. Kedysi sa apoň tie väčšie diery vysypali odpadom z tehelne. No teraz už ani to,“ hovorí Ján. Vedenie mesta sa však začiatkom roka zmenilo a Ján Štefančík s nimi o probléme ešte nehovoril. „Takých ciest tu máme veľa. Každú jar sa ich snažíme zasýpať, no poľné cesty sa nedajú udržiavať tak ako asfaltové. V rozpočte máme vyčlenené peniaze na jarnú opravu, uprednostňovať však budeme cesty v meste. Bohužiaľ, výstavba asfaltového koberca neprichádza do úvahy. Netvrdím, že situáciu nechceme alebo nebudeme riešiť, všetko je však o peniazoch. Uvažovali sme o nástrekovej technológii, ktorá má síce nižšiu trvanlivosť, no načas by splnila svoj účel,“ hovorí Jozef Krajčo, prednosta Mestského úradu v Poltári.
Edita Hutková
