Takmer dvetisíc ľudí sa prišlo v pondelok rozlúčiť s prvým mužom Poltára – Jánom Koršóom. Na jeho poslednej ceste ho vyprevádzala najbližšia rodina, verní spoluobčania, starostovia a primátori okolitých miest a obcí, poslanci Banskobystrického samosprávneho kraja, ako aj jeho blízky priateľ Ivan Gašparovič. Muž s veľkým srdcom odišiel z tohto sveta náhle – bez rozlúčky. Jeho život skončil vo veku nedožitých 54 rokov. Zomrel rukou vraha 16. januára na parkovisku v Bojniciach. Dvadsaťročný Filip L. z Prievidze ukončil život obľúbeného primátora jedinou guľkou. Smrteľná strela do srdca navždy zobrala otca 29-ročnej Jane a 24-ročnému Jánovi. Správa o jeho tragickej smrti sa ako blesk rozniesla po malom mestečku a šokovala jeho obyvateľov. Koršó bol v Poltári obľúbený. V primátorskom kresle sedel už tretie volebné obdobie a ako o ňom hovoria mnohí, keď nepomohol, tak neublížil. Bol poslancom Banskobystrického samoprávneho kraja a členom komisie pre medzinárodné vzťahy a cezhraničnú spoluprácu. Chcel toho ešte veľa urobiť.
V očiach smútiacich sa zračila nevýslovná bolesť. Rozlúčkové prejavy z rozhlasu, domu smútku, od politikov a priateľov pretínali mrazivé ticho a vzlyky.
„Veľká zodpovednosť bola na jeho pleciach. Vždy však mal dosť odvahy počúvať hlas svojho svedomia, aby sa mohol občanom pozrieť do očí. Jeho krédom bolo: „Sme tu pre ľudí, pre našich občanov“. Vo svojom úrade mal vždy pre nich dvere otvorené. Ľudsky nikdy nezlyhal a preto sa mu podarilo navždy vryť do sŕdc občanov. Napĺňal svoj volebný program, staral sa o výchovný a duchovný rozvoj mládeže. Nežil preto, aby rúcal, ale aby staval. I do budúcnosti mu v hlave vírili plány, ako pozdvihnúť zamestnanosť v meste. A práve odchodom do nenávratna zostali plány iba plánmi. Ako vám za všetko poďakovať, pán primátor?,“ lúčila sa v mene kolegov z mestského úradu jeho blízka spolupracovníčka. Lúčili sa všetci, čo ho poznali a mali radi. Naposledy! Na rozlúčku s ním priviedli aj jeho obľúbeného bieleho koníka.
Edita Hutková