Pred štyrmi mesiacmi patrila Ľudmila B. medzi tých šťastnejších ľudí. To je však už minulosť. Dnes žije v strachu a neistote. Obavy z toho, že stratí strechu nad hlavou a ocitne sa na ulici, sú opodstatnené. Doplatila na dôverčivosť. Neznalosť zákona neospravedlňuje. Jej prípad môže byť poučením pre všetkých tých, ktorí sa rozhodli alebo len rozhodnú kúpiť byt.
Manželia B. predali rodinný dom a chceli si kúpiť byt. „Dali sme si inzerát do novín, že kúpime 2 alebo 3 – izbový byt. V auguste sa nám ozval jeden pán. Povedal nám, že má na predaj trojizbový byt,“ objasňuje Ľudmila. Vtedy ešte netušila, do akej kaše ju onen pán dostane. Byt, ktorý im ponúkal, totiž nemal v osobnom vlastníctve. Vlastníkom bola akciová spoločnosť SPOOL, ktorej užívateľ bytu dlhoval na nájomnom takmer 200-tisíc korún a v tom čase už vlastne ani nemal mať od bytu kľúče. Trinásteho marca im a.s. SPOOL dala kvôli dlhom výpoveď z nájmu. Výpovedná lehota začala plynúť 1.4.2003 a uplynula dňa 30.6.2003. To však syn užívateľky bytu Igor F. zrejme pred Ľudmilou B. zatajil. Trinásteho augusta spísala v nemenovanej advokátskej kancelárii „užívateľka“ nájomného bytu Viola F. s manželmi B. zmluvu o budúcej zmluve. Podľa zákona aj svedomia ich však mala advokátka upozorniť, že Viola F. nie je vlastníčkou bytu a tak vlastne ani nie sú oprávnení takúto zmluvu uzavrieť. „Advokátka nás na to neupozornila“, tvrdí Ľudmila B. Advokátka však hovorí, že účastníkov zmluvy na tento fakt upozornila. Tvrdenie proti tvrdeniu. Čo sa dialo potom? Ľudmila dala Igorovi F. 193-tisíc, ten zašiel na SPOOL, vyplatil si dlžobu a z bytu sa odsťahoval. „Pred tým, ako dlžobu vyplatil, sme navštívili riaditeľku a.s. SPOOL Vasilovú. Tá nám poradila, aby sme požiadali o odpustenie penále, vyplatili dlh a potom nech si Viola F. napíše žiadosť o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva,“ hovorí Ľudmila B. Neexistuje zvukový záznam, čo v ten deň naozaj odznelo pri stretnutí s riaditeľkou. Riaditeľka tvrdí, že im nič nesľubovala.
V septembri sa do bytu na Rúbanisku II. Ľudmila B. nasťahovala spolu s manželom a 94-ročnou mamou. Do úpravy interiéru investovala takmer 80-tisíc korún a čakala, kedy sa konečne dopracuje k listu vlastníctva. Namiesto toho jej bolo oznámené, že byt užíva neoprávnene a preto sa z neho musí vysťahovať. Presnejšie, nie ona, ale Igor F. a jeho mama, ktorí už dávno v byte nebývali. Rozsudok o vyprataní bytu vyniesla 3. decembra sudkyňa okresného súdu.
Čo teda ostáva nešťastným manželom B.? Nuž, ak pán Igor F. nepochodí s odvolaním na krajskom súde, alebo šikovný právnik nenájde čosi, čo by mohlo svedčiť v ich prospech, prídu o peniaze aj strechu nad hlavou a byt pôjde do dražby, kde oň môžu licitovať s ostatnými záujemcami.
Kto je v tomto prípade vinný za bolesť a trápenie spomínanej rodiny? Nevedomosť Ľudmily, advokátka, riaditeľka SPOOLu alebo syn užívateľky bytu Igor F.? Nebudeme zrejme ďaleko od pravdy, ak napíšeme, že každý prispel svojim dielom. Ale to sú iba dohady. Isté je len jedno, nikto z nás by sa nechcel ocitnúť v podobnej situácii. Teda, hor sa k zvyšovaniu nášho právneho povedomia!
Zita Suráková
