Zuza, to nie je možné. Ty si z nás strieľaš! Stavíš sa, že máš viac? Dobiedzali kolegovia do Zuzany Škantárovej, keď im občas zo žartu tvrdila, aby jej dali pokoj, že ona je ešte pod zákonom.
„Stávku som vždy vyhrala. Podľa rodného listu som nemala pätnásť,“ objasňuje sympatická dáma. Narodila sa totiž 29. februára v priestupnom roku 1932. To znamená, že v kalendári sa jej dátum narodenia objaví raz za štyri roky.
„Nedávno prišiel za mnou môj vnuk, potľapkal ma po pleci, vraj, starká moja, onedlho vitaj medzi nami dospelými. Šibal jeden. Pracovala som na železnici a tam mi zvykli blahoželať 28. februára alebo prvého marca. Manžel bol tiež huncút. Často chodil na služobné cesty. Stávalo sa, že prišiel domov s kamarátmi v dobrej nálade. Aby som sa nehnevala, tak si vymyslel, že ideme oslavovať moje narodeniny. Vraj je to jedno, ktorý deň si vyberieme na oslavu, keďže dátum narodenín sa v tom roku v kalendári nenachádzal,“ tvrdí pani Zuzana.
A čo by rada dostala na tohtoročné narodeniny? Kvety. To najvzácnejšie však už dostala. Trpezlivých a láskavých ľudí, ktorí jej spríjemňujú roky staroby.
Zita Suráková