Predstavte si, že ležíte v hlbokej vani s liečivou vodou, lahodné víno vám do pohára nalieva skromne odetá krásavica, v salóniku hrá cigánska kapela, na rošte pri udržiavanom parčíku sa opeká prasiatko. Všade svietili lampióny. Nuž, takto to vyzeralo už pred sto rokmi v slávnych „múľadských kúpeľoch“. Nachádzali sa asi kilometer od obce Muľa a mali 13 izieb. Liečivý prameň objavili ešte Turci koncom minulého storočia.
„Škoda, že sa o kúpeľoch zachovalo tak málo dokumentov. Keď som bola malá, chodili sme popod okná kúpeľnej budovy. Naposledy kúpele vlastnila bohatá lučenská rodina Hácsikovcov. Moja stará mama spomínala, že také zábavy, ako boli v kúpeľoch, neboli na širokom okolí. Chodila sem hrávať cigánska kapela zo susedného Maďarska s primášom Macskom. Na dvore postávali bričky urodzených pánov,“ hovorí Mária Ivaničová z Muľky.
V kúpeľoch si vraj páni liečili reumu a hľadali potešenie v náručiach ľahkých žien. Obsluhovali ich dve pekné dcéry majiteľov. Po roku 1938 začali kúpele chátrať. Hácsikovci boli Židia. Odišli a budovy a všetku tú parádu ľudia za dva roky rozobrali. Postavili si z nich domy a vraj aj maštaľ v nemenovanom družstve je postavená z tunajších tehál. Zachovala sa len studňa a okrasné kríky z parku. Takí sme my, Slováci! Nevieme si vážiť históriu. „Obec dala namontovať na studňu pumpu. Zlodeji ju ukradli,“ tvrdí Mária. Aj dnes sa však nájdu takí, ktorí veria liečivým účinkom prameňa a vodu si prídu nabrať do vedra.
Zita Suráková
