Bol vraj veľmi plachým až introvertným chlapcom. Chcel študovať teológiu, no napokon sa vyučil za maliara. Jeho najväčšou láskou je modelovanie a maľovanie hradov, zámkov a kostolíkov. Makety vyrába z kartónu a väčšina z nich vznikla v nemocničných izbách. „Od útleho detstva som bol chorľavý. Dvakrát som prekonal zápal mozgových blán a mám choré pľúca. Aby mi v nemocniciach rýchlejšie plynul čas, vyrábam tam makety. Začiatkom minulého týždňa som sa vrátil z banskobystrickej nemocnice. Priniesol som si odtiaľ maketu Bratislavského hradu,“ hovorí 36-ročný invalidný dôchodca Jozef Bartók. Žije s rodičmi a mladším bratom v Dolných Plachtinciach. Interiér domu pôsobí rozprávkovým dojmom. Jožko na takmer všetky steny namaľoval vrchy Vysokých Tatier.
„Brat sa aj hneval, ale napokon súhlasil a tak mám moje obľúbené Tatry aj doma. Cyril mi pomohol vymerať aj elipsu na plafóne obývačky. Za dva dni som namaľoval štyri ročné obdobia. Jar sa mi páči najviac. No nie tak ako oltár, ktorý som si postavil v jednej izbe. Keď som sa nestal farárom, tak mám doma aspoň kaplnku,“ objasňuje Jožko. Vraj sa tam často modlieva so svojimi rodičmi. Za domom si spolu s otcom prerobil hospodársku budovu na ateliér. Navštevujú ho najmä deti. Jožko má v ňom okolo sto kostolíkov a toľko, ak nie viac, hradov. Na stenách visia obrazy. „Mojim najmilším je model Chrámu Vasila Blaženého. Navštívil som ho s rodičmi. Je to taká zvláštna stavba, vzbudzuje rešpekt a človek si pri pohľade naň uvedomuje svoju pominuteľnosť. Mojou pýchou je aj Bazilika svätého Petra. Keď som robil jej skicu, skoro mal zavreli policajti. V bazilike sa totiž nemohlo fotiť. Keď som si vytiahol papier s ceruzkou, že si ju aspoň nakreslím, obstáli ma policajti, a veru, ťažko im bolo vysvetliť, na čo potrebujem kresbu,“ spomína Jožko. Makety vystavuje aj na rôznych výstavách a doma oprašuje prach zo získaných ocenení.
Zita Suráková
