V Hrnčiarskych Zalužanoch ochorel pred ôsmimi rokmi 37-ročný muž. Začalo ho pichať do ucha. Lekári z Rimavskej Soboty mu tvrdili, že má zápal stredného ucha. Bolesti sa stupňovali. Tabletky nezaberali. Vlado sa dal vyšetriť v nemocnici v Banskej Bystrici. Diagnóza znela neúprosne – rakovina hrtana.
„Koľko mesiacov?“ spýtal sa vtedy Vlado Vargic primára tunajšieho onkologického oddelenia. Úprimnosť lekára ho zaskočila. „Povedal mi, že nie je prorok a tak mi nevie povedať, kedy si po mňa zubatá príde. Hovoril, že to závisí od toho, ako zaberie chemoterapia a ožarovania. A to, ako zaberú, závisí predovšetkým odo mňa. Pozitívne myslenie a nádej robia vraj hotové zázraky a ešte sa ma opýtal, či verím tomu, že ma vylieči. Pozrel som mu do očí a začal veriť,“ hovorí Vlado. Dvadsiatehotretieho februára v roku 1996 stál na nemocničnom balkóne a do snehu odhodil poslednú cigaretu. Vybral 38 ožarovaní, absolvoval chemoterapiu. „Zvracal som, cítil sa slabý, veľakrát som si myslel, že to vzdám. Ale potom som sa pozviechal, vypil ovocné šťavy, ktoré mi nosila sestra a bojoval som ďalej. Zvládli to iní a o čo si ty horší, hovoril som si stále dookola, keď mi bolo najťažšie. Okolie ma povzbudzovalo, ale ja som predovšetkým nechcel sklamať sám seba,“ tvrdí Vlado Vargic. Nesklamal! Nad rakovinou zvíťazil. Dnes sa cíti dobre. „Chodím na pravidelné kontroly a našiel som si prácu. Robím nočného strážnika. Mám radosť, že som to dokázal. Rakovina prehrala a aj keby sa raz vrátila, už viem, ako ju poraziť. Človek, ak chce, dokáže byť veľmi silný. Možno to znie ako fráza. Ja som to však prežil a tak verte, že viem, o čom hovorím,“ dodá muž, ktorý sa vyliečil z rakoviny.
Zita Suráková
