Nenávidí slovíčko nedá sa a nemá rád nečinné polihovanie. Obdivuje kreatívnych ľudí, má rád presnosť a vyhovuje mu byť nenápadný. V Závade sa mu to však nedarí. Schopnosťou opraviť aj ten najzložitejší mechanizmus už roky vyčnieva nad všetkými ostatnými. Nečudo, že Jána Bialončíka volajú dušou Závady. „Opraví mixér, traktor, hrable, bicykel, šijacie stroje, hodiny, hračky, stoličky, skrátka všetko,“ tvrdí o ňom najbližší sused. O Jánovej zručnosti sa rozprávajú hotové legendy. On sám však hovorí, že machrovať nie je s čím.
„Dvadsať rokov som odpracoval v koksárni v Ostrave. Koksáreň je horšia ako baňa. Odzrkadlilo sa to na zdraví. Som na invalidnom dôchodku. A aby som sa nenudil, majstrujem. Mám to v krvi. Keď som mal desať rokov, zmajstroval som si lyže. Neskoršie to boli skrine, poličky, stojany, ventilátor, traktor. Len keby som mal väčšiu dielňu. Tá moja má len 2,5x3 metre. Áno, mojim najväčším želaním je väčšia dielňa,“ tvrdí majster Ján.
Plánov do budúcnosti má neúrekom - zmajstrovať to i ono a naučiť poslušnosti svojho papagája Pepa. „Bol by som rád, keby ma Pepík poslúchal tak, ako moje ruky. Má klietku vedľa kuchynskej linky. Už viackrát som sa ju pokúšal umiestniť na iné miesto, pretože tam by sa hodili poličky. Sľúbil som ich manželke. Pepík s tým však nesúhlasí. Tvári sa urazene a odmieta rozprávať. Zatiaľ vyhráva,“ s úsmevom hovorí Ján Bialončík. Zita Suráková
