Mladý Lučenčan spadol ako jedenapol ročný zo schodov. Odvtedy trpí epileptickými záchvatmi. Nie sú časté, ale predsa znepríjemňujú život. Od roku 1993 sa 29-ročný Róbert lieči u bratislavského špecialistu - prof. Pavla Traubnera. Ten mu vo viacerých lekárskych správach odporučil plný invalidný dôchodok. Rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne v Lučenci je však nekompromisné. Aj po viacnásobných sťažnostiach pacienta a prešetrovaní odbornej komisie je výsledok aj po niekoľkých rokoch stále rovnaký. Mladý epileptik musí vyžiť z čiastočného dôchodku vo výške 2700 korún. Zaujímavosťou je, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne tvrdí: „Pacient môže vykonávať nenáročné práce.“ Vyjadrenie Róbertovej obvodnej lekárky z roku 2001 znie: „Neschopný akéhokoľvek trvalého zamestnania“. Vraj mu povedala, že ona si ho na zodpovednosť nezoberie.Pacient je však toho názoru, že má nárok na viac. Hovoria o tom aj lekárske správy profesora Traubnera. „Mnohí lekári v dnešnej dobe si nevšímajú lekárske nálezy a indikácie, ale v prvom rade sa pozerajú na vrecko pacienta, či sa z neho nevynorí nejaká tučná obálka. Až potom začnú písať do lekárskeho posudku,“ presvedčene tvrdí Róbert.
Posudkový lekár Sociálnej poisťovne však odmieta akékoľvek podozrenia z úplatkárstva. „Naše posudky sú hodnotené z viacerých strán. Ak by naše rozhodnutie nezodpovedalo kritériám na priznanie invalidity, ďalší nezávislí odborníci by ho zmenili. Čo je podľa mňa veľmi dobré,“ hovorí MUDr. E. F., pacientov posudkový lekár. „V prípade Róberta bolo naše rozhodnutie o čiastočnej invalidite potvrdené odvolacou komisiou v Banskej Bystrici a schválené krajským aj najvyšším súdom. Rozsudkom sa potvrdilo, že sme v tomto prípade nepochybili. Pri priznávaní invalidity sa v jeho prípade pozeralo predovšetkým na frekvenciu záchvatov, ktoré v súčasnosti nie sú časté. Samozrejme, že prihliadame aj na odporúčanie prof. Traubnera, no nie v každom prípade je výsledok zhodný s odporúčaním. Nemôžeme si dovoliť ísť nad rámec zákona,“ hovorí. „Čiastočnou invaliditou priznávame, že je chorý. Nie však natoľko, aby nemohol vykonávať prácu podľa režimu epileptika. Vieme, že to nie je ľahké, ale to už záleží na samotnom pacientovi. Je to všeobecný názor neurológov a odborníkov, aby epileptici nezostávali „doma v kúte“, ale sa ďalej rozvíjali. Je to choroba, ktorá sa dá potlačiť,“ tvrdí lekár.
Mladý pacient, ktorý je držiteľom preukazu pre ťažko zdravotne postihnutých, je zúfalý. Hoci pracovať chce, tvrdí, že s hľadaním zamestnania v dnešnej dobe a s jeho zdravotným stavom to vôbec nie je ľahké. Nedokáže pochopiť, že aj napriek krvnej zrazenine v mozgu o veľkosti 12x8 mm zostáva aj naďalej čiastočným invalidom.
Edita Hutková
