Do svojej piecky prikladá oveľa skôr ako jeho susedia. „Harmoniky by mali byť stále v teplote 18 stupňov. Vtedy nestratia dobrý hlas. Keď sa vonku ochladí, prikúrim im a cez leto zapnem ventilátor. Boli chvíle, keď moja pani na ne aj žiarlila, vraj sa o ne lepšie starám ako o ňu,“ tvrdí Jozef Tryzna. Má 75 rokov, je vdovcom, býva v Sucháni a už viac ako 20 rokov zbiera harmoniky.
„Vyučil som sa za kováča. Voľakedy kováčovi na dedine prischlo aj trhanie zubov. Aspoň som si vytrénoval svaly. Niektoré harmoniky vážia sedem, ba aj osem kíl. Keď na nich hráte polhodinu postojačky, unavia veru aj poriadneho chlapa,“ hovorí ujček. Vlastní 25 harmoník.
„Mal som ich 45. Niektoré som popredal, iné daroval. Za dobrú harmoniku dnes zaplatíte aj 40-tisíc. Najlepšie sú staré typy heligóniek. Na takých hrávajú Detvanci a Hriňovčania a to sú vychýrení muzikanti.“ Občas sa vraj stalo, že keď chlapi začuli z jeho dielne hlas harmoniky, pristavili sa, a potom … „Bolo doma hotové peklo. Veď viete, ako to chodí. K dobrej muzike patrí aj dobrá pálenôčka a pri speve a tanci jej mieru nepoznáte,“ zavtipkuje Jozef.
Po smrti manželky žije sám a keď mu je clivo, zahrá si tú svoju: „Svieti mesiac svieti, ale málo hreje“. Alebo jednu harmoniku rozoberie a čistí jej hrdzavý hlas.Zita Suráková
