„Živoríme a snažíme sa prežiť,“ tvrdia Rómovia z obce Pravica. Na prstoch vám rýchlo spočítajú životné plusy i mínusy a naznačia, že v budúcnosti to bude s nimi ešte horšie. V obci žije 116 obyvateľov, z nich je takmer 70 percent Rómov. Zamestnaný je len jeden. „Pasiem ovce v susednej dedine. Na ruku dostanem 4800 korún. Každý deň chodievam sedem kilometrov na bicykli, aby som ušetril 16 korún. Robím aj cez víkendy,“ hovorí Miroslav Botoš. Mnohí Rómovia nevedia čítať ani písať. Úradné oznámenia im zvykne čítať starosta. A nielen to! Vozí ich po úradoch a pomáha vybavovať sociálne dávky.
„Kto im pomôže, ak nie ja? Žijú zo sociálnej almužny. Ak by prišli ešte aj o tých 1450 korún, museli by kradnúť, ak by nechceli pomrieť hladom,“ tvrdí starosta Pavel Lenhard. Ročný rozpočet obce je 200-tisíc korún. Sotva stačí pokryť réžiu obecného úradu. Starosta, aby ušetril na platbách za kúrenie, počas zimy úraduje doma. Jozef Lenhard je prvým mužom obce, ktorá leží v Pravickej doline, na rozhraní okresov Lučenec a Veľký Krtíš, už 14. rok. Kvôli bezpečnosti sa stal aj dobrovoľným strážcom poriadku. „Vlastním aj zbraň. Človek nikdy nevie, kedy ju bude musieť použiť. Pod našu obec patrí aj osada Imrov kopec. Ak by si tam niekto počas zimy zaťal sekerou do nohy, kým by sa dočkal pomoci, aj vykrváca. Cestu nikto neudržiava a prístup do osady je takmer nemožný. U Rómov však viac zaváži pekné slovo ako policajný preukaz. Majú zvláštnu náturu. Pred štyrmi mesiacmi pri žiarlivostnej scéne pichla Rómka nožom svojho druha. Ten už na druhý deň ušiel za ňou z nemocnice. Také sú to povahy,“ tvrdí starosta. Pred desiatimi rokmi pracovali Pravičania na družstve v susednej dedine. To skrachovalo a na širokom okolí pracovných príležitostí niet. Živoríme, to je skrátená verzia vyjadrenia každodennej reality tunajších občanov.Zita Suráková
