Tragicky a predčasne sa skončil život Samka Severíniho, ktorého smutný príbeh sme vám priblížili v našich novinách v čísle 34.
Päťdesiatsedemročného invalidného muža dohnala na smrteľnú posteľ ľudská nevšímavosť a zloba. Šanca na jeho záchranu nebola veľká. Nepomohlo už ani maximálne úsilie chirurga a personálu kožného oddelenia lučeneckej nemocnice. Samko zomrel 28. augusta. Príčinou smrti boli veľké preležaniny a následné zlyhanie životne dôležitých orgánov.
Na jeho poslednej ceste ho 3. septembra do lučeneckého cintorína vyprevádzali ani nie dve desiatky ľudí. Život sa so Samkom nemaznal. Málokto z prítomných vedel, aký ho mal ťažký.
Cestu životom, síce z materiálneho hľadiska biedneho, no duchom bohatého človeka, nádherne priblížil lučenecký evanjelický farár, ktorý nebohého Samka osobne poznal. Na jeho hodnotné slová, žiaľ, nebolo veľa poslucháčov. Paradoxom je, že tí, ktorí sa v posledných mesiacoch bytostne zaujímali o Samka a jeho mamu a zneužili ich neľahkú situáciu, sa pohrebu nezúčastnili. Z hroznej smrti vlastného syna sa nevie spamätať jeho 88-ročná mama Julka. Tetuška utrpela hrozný šok z posledného životného úderu. Pred mnohými rokmi už prišla o prvé dieťa. Jej 13-ročná dcéra nešťastnou náhodou zjedla otravu na potkany.
Jej, už nebohý syn Samko, počas štúdií nie vlastnou vinou utrpel poškodenie mozgu. Ako študenta ho vlastní spolužiaci ubili do bezvedomia, uviazali o internátnu posteľ a na ústa zaviazali sáčok z chloroformom. Tento neľudský čin zapríčinil, že Samko ostal invalidom. Jeho otec krátko po synovej tragédii zomrel na infarkt.
Invalidného syna vychovávala sama matka. Súženie rodiny tohto roku znásobila dvojitá zlomenina krčka, ktorú Samko utrpel počas hospitalizácie v rimavskosobotskej nemocnici. V dôsledku toho strávil posledné mesiace na domácom lôžku.
„Jednoznane došlo k zanedbaniu zdravotnej a sociálnej starostlivosti,“ tvrdia tí, ktorí ich utrpenie videli zblízka. Starká v týchto dňoch neprišla len o svoje druhé dieťa, ale zároveň stráca i strechu nad hlavou, pretože dcéra susedky zneužila starkinu naivitu a pripravila ju o byt. Starká si vôbec neuvedomuje, že byt predala.
V tomto prípade je množstvo nezodpovedaných otázok. Medzi inými aj tá, ako dokážu niektorí ľudia žiť s pocitom, že včas nepomohli. Žijeme predsa v ľudskej spoločnosti. Z tohto prípadu to však nevyplýva.
Edita Hutková
