Lučeneckí Rómovia z Osady verejnej čistoty sa búria. Tvrdia, že od roku 1998, odkedy osadu začali obývať prvé rodiny, majú problém so žumpou. Napriek opakovaným sťažnostiam a petíciám, adresovaných predstaviteľom mesta, dodnes chodia okolo vlastných výkalov. Niektorým rodinám dokonca fekálie vytekali von umývadlom. Vyriešili to po svojom. Odtoky z umývadiel zamurovali!
„Je to tu neznesitené,“ tvrdí Ján Záslav, domový dôverník. „Žijeme v smrade, deti sú choré, strechy nad hlavami sa nám „rozpadávajú“, dvere na bytoch klesli tak, že sa nedajú ani zatvoriť,“ tlmočí sťažnosti spoluobčanov.
Podľa obyvateľov osady sa chyba stala už pri výstavbe. „Nie je možné, aby nám päť rokov po dokončení stavby padala omietka na hlavu,“ krútia Rómovia hlavami. „Presviedčali nás, že to je normálne, ale mne to v noci skoro zranilo deti,“ nedá sa jedna z obyvateliek.
Rómovia sú voči orgánom nedôverčiví. „Už päť rokov vypisujeme, voláme ich a každý si to tu len poprezerá, pokrútia hlavami a odídu. Spraviť ešte nikto nič nespravil. Všetci len sľubujú. Nájomné si riadne platíme, no teraz nám prišli nedoplatky za vývoz žumpy, ale prečo by sme za to mali platiť, keď nám výkaly vytekajú rovno na ulicu.“ Problém je však v tom, že neplatičov môžu z bytov deložovať.
Eva Vasilová, generálna riaditeľka SPOOL-u, tvrdí, že Rómov - neplatičov je viac než dosť, ale za problém so žumpou miestni Rómovia viac-menej nemôžu. Havarijný stav údajne pred pár rokmi reklamovali i u objednávateľa stavby - na Meste. Mesto postúpilo reklamáciu stavebnej firme, tá ju však neuznala. Otázkou je, prečo? „Z Osady sme žumpu vyvážali do roku 2001, kedy výkon týchto služieb na viac ako dva roky prevzalo Mesto. Od mája tohto roku nám to opäť pridelili,“ hovorí Vasilová. „Pred pár rokmi sme si dali spraviť aj expertízny posudok, ktorý ukázal, že do žumpy priteká aj spodná voda. Vývoz tejto sme ale rómskym spoluobčanom vyúčtovať nemohli. Ročne nám preto vychádzali aj 200-tisícové straty len na dopravných nákladoch. Ako správca bytových jednotiek však túto službu musíme vykonávať i naďalej.“
Jozef Banský z mestského úradu problém ohľadom žumpy nepoprel. Dokumentácia o výstavbe hovorí, že miesto, kde stojí žumpa, je založené na ílovom podloží, ktoré je však nepriepustné. „V čase výstavby sa tam spodná voda neobjavila,“ hovorí a tvrdí, že žumpa bola i napriek tomu zaizolovaná. Podľa jeho slov sa Mesto i na základe žiadostí posledné dva roky intenzívne pokúša situáciu riešiť. „Je to ale vemľi nákladné. Vo februári 2002 sme si objednali vypracovanie „Technického riešenia likvidácie odpadových vôd z Osady verejnej čistoty.“ Na túto štúdiu nám bratislavská organizácia predložila tri alternatívy. Mesto sa rozhodlo pre jednu z nich. Podľa nás by bolo najlepším riešením odkanalizovanie žumpy tlakovou kanalizáciou do mestskej verejnej kanalizácie,“ povedal Banský. Vybudovaním tejto stavby by sa mal odstrániť súčasný krajne nevyhovujúci stav, ke odpadové vody sú zo žumpy vyvážané fekálnymi vozmi. Otáznik však visí opäť nad financiami. „Už minulý rok sme sa pokúšali zabezpečiť financie cez jednu belgickú firmu na projekt i realizáciu. Belgický partner sa doposiaľ nevyjadril a tak sme začiatkom júna tohto roku vyzvali 4 firmy na predloženie cenovej ponuky. Najlepšiu cenovú ponuku predložila inžiniersko-projektová kancelária Inper z Lučenca, s ktorou Mesto podpísalo koncom augusta zmluvu. Firma sa zaviazala, že do konca novembra tohto roku vypracuje projektovú dokumentáciu na uvedenú akciu.“ Stavba by mala stáť Mesto približne 6 miliónov korún. Financovať ju chce z vlastných zdrojov, prípadne zo zdrojov Európskej únie. „Obávame sa však i naďalej problému, že občania z Osady verejnej čistoty nebudú platiť ani za vodné a stočné tak, ako platia ostatní obyvatelia mesta,“ vyslovil obavy z financovania ďalšej prevádzky Banský.
Edita Hutková
