Zúfalá z neho bola najmä matka, pretože v dvojizbovom byte už nemali takmer nič. Karol všetko popredával. Myslela si, že ho z toho svojou obrovskou láskou dostane. Zistila, že to všetko je omyl. Jej 19-ročný syn je chorobne závislý a vo chvíli keď potrebuje peniaze, dokáže byť i nebezpečne agresívny. Lenže ona už nevládala podporovať jeho "zábavky". Kým jej nezomrel manžel, ešte ako tak vyžili z dvoch platov. Muž však pred rokom zomrel a odvtedy živorila. Karol nikdy do domácnosti neprispieval, nikdy ani nerobil a možno preto si tak nevážil peniaze.
Často krát doma sama plakávala, keď do noci čakala na Karola. V tom čase veľa rozmýšľala. Nad tým, akým bol, keď bol ešte dieťa, či spravila chybu pri jeho výchove a ako by sa im žilo, keby bol Karol "normálny". Aj napriek tomu na neho nemohla zanevrieť, veď bol predsa jej synom.
Nikdy mu peniaze nedávala a predsa ich mal stále veľa. Žila už len zo dňa na deň, utrápená a zostarnutá. Rozmýšľala odkiaľ ich má. "Hádam by len nebol schopný niekoho okradnúť," preľakla sa. A tak veľakrát so strachom čakala, kedy na dvere zaklopú netrpezlivý veritelia, či nebodaj policajti. On jej však stále hovorieval: "Mami neboj sa, mne sa nič nestane." Cítila však, že ani on sám neverí tomu, čo hovorí. Spokojná bola, keď na jej dlhé prehováranie začal chodiť na pohovory ku psychologičke a tá mu navrhla ambulatnú liečbu. Mama sa rozplakala od radosti, keď jej doniesol papier o prijatí na liečbu. Karol mal odcestovať o dva týždne. Dlho sa však neradovala.
V jeden večer niekto zaklopal. Takmer odpadla, keď vo dverách jej bytu zjavili policajti a pýtali sa na Karola. "On ešte nie je doma," zakoktala a ani sa nevyzvedala, prečo ho hľadajú. Keď mu v noci povedala, že kto ho hľadal, vyšiel s pravdou von. Z požičovne vybral osem kaziet, ktoré však nevrátil, pretože potreboval peniaze. Predal ich neznámemu za ani nie polovičnú cenu. Matka len zalomila rukami, no Karol pokračoval. "Mami, ja som uzavrel zmluvu s jedným pánom, ktorého som splnomocnil nakladať s mojimi peniazmi. Podľa zmluvy, ktorú som uzavrel so spoločnosťou to činilo 40 tisíc. Za to mi on vyplatil 38 tisíc a tie som všetky prehral. Keďže som znova potreboval peniaze, bez jeho vedomia som zmluvu prepísal na jednu pani, ktorá mi tiež vyplatila takú sumu. Mami prosím ťa pomôž mi," zaplakal už aj Karol. Lenže pomoci už nebolo. Nemohol sa skrývať donekonečna a príslušníci zákona si pre neho predsa len prišli. Prípad sa dostal aj pred súd. Tam mu okrem štvormesačného podmienečného trestu uložili aj ochranné protitoxikomanické liečenie a liečbu patologického hrania ambulatnou formou. Jeho mamička teda opäť sedáva po večeroch sama a premýšľa nad tým, či sa jej Karolkovi podarí vyliečiť. (mená v príbehu sú zmenené)
- he -
