Slovo „keramika“ je gréckeho pôvodu. Grécke slovo „keramos“ znamená „roh“, ktorý už dávno slúžil na pitie a z toho prešiel názov aj na nádoby z hliny. Aj na území Slovenska bolo hrnčiarstvo, naj-starším keramickým odvetvím, z ktorého sa postupne vyvinuli ďal-šie keramické odvetvia. Bolo to kachliarstvo, džbánkarstvo, tehliar-stvo. Na základe bohatej palety nerudných surovín bolo možné ne-skoršie založiť výrobu šamotu, magnezitu a dinasu. Z hľadiska vy-užívania nerudných surovín sú zaujímavé zmienky o ťažbe a pálení ílov na tehliarske výrobky už od 9. až do 11. storočia a neskôr kon-krétne v oblasti Maštinca a Pondelka už z roku 1340. Žiaruvzdorné íly z Poltára, Brezničky, Zeleného, Kalinova a Jelačičky, sa začali využívať na výrobu materiálu pre stavbu pecí v Kalinove už od roku 1715, v Pondelku od roku 1750, v Poltári od roku 1867, v Zelenom od roku 1869 a v Halieri od roku 1900.
Už v priebehu 8. storočia začali naši predkovia využívať primitívny hrnčiarsky kruh. Na výzdobu využívali hrebienkové rydlo. Od 10. storočia, ale najmä v 12 až 14. storočí, sa na Slovensku výrazne vyčlenili dva druhy keramiky. Na jednej strane dedinská a na druhej mestská keramika ktorá bola rôznorodejšia a preberala námety aj zo vzdialenej cudziny. Na dedinách sa vyrábala keramika predovšet-kým pre domácu potrebu každodenného života. V 13. storočí sa u nás začali stavať na vypaľovanie keramiky tzv. poľné pece. Pla-meň v nich stúpal vertikálne cez dve vypaľovacie komory. Mali kruhový pôdorys a teplota sa v nich dosahovala až 850 st. C. Pálilo sa najmä v noci aby bolo do pece dobre vidieť. Pece sa obvykle vykurovali bukovým drevom. Celé vypaľovanie trvalo až 20 hodín. Technickou novinkou ktorá sa objavuje po 14. storočí je glazovanie výrobkov. Glazúra sa odvtedy uchovala a používa sa dodnes. K hrnčiarskemu remeslu patrila aj výroba svietidiel. Vyrábali sa kahance na olej a svietniky na držanie sviečok. V 15. storočí začali na Slovensku vznikať prvé cechy. Prvý hrnčiarsky cech na Sloven-sku založili hrnčiari v Bardejove už v roku 1475. v Novohrade bol prvý cech založený v Haliči v roku 1726. V polovici 19. storočia bolo na Slovensku činných 61 hrnčiarskych cechov. Remeselnícke cechy boli u nás zrušené v roku 1872. Výrobný sortiment bol nao-zaj bohatý. Najrozšírenejšie boli napr. mliečniky – „mliečnike“, hrnce na varenie – „variake“, široké hrnce – „širáne“, hrnce s objemom do 1l – „žobráčiky“, hrniec do objemu 2l – „grošovce“, hrnce na maslo a masť – „masláke“, krčahy – „hrkáče“ alebo „roš-ťáke“, misy na umývanie riadu – „vajlinge“, rajnice – „ranice“, pekáče – „protvany“ fľaštičky – „buteľky“, napájadlá na hydinu – „pijáke“, sporiteľničky – „mumáke“, črepníky – „kvetáke“. Novo-hradská keramika bola svojimi tvarmi, ornamentálnymi motívmi výzdoby, pritom jemne pôsobivou skladbou farieb, široko-ďaleko známou a vyhľadávanou. Ondrej Lepiš
