V spätnom liste sa mimo iného píše: "Kamenná hrobka grófa Forgácha v haličskom cintoríne postavená v 19. storočí nie je zapísaná v Ústrednom zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Jedná sa však o unikátny výskyt kompaktnej kamennej hrobky, ktorej pôvod pochádza pravdepodobne z územia Talianska," podpísaná Mgr. E. Hrašková z Krajského pamiatkového úradu B. Bystrica, vedúca pracoviska v Lučenci.
Ján Rideg však oslovil aj Slovenskú akadémiu vied. Zaujímal ho najmä fakt, či niekde vo svete existuje technologicky podobné riešenie strechy, akým disponuje hrobka v Haliči.
V dvojstranovom liste spred troch týždňov podpísanom PhDr. Martou Herucovou zo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, špecialistkou na náhrobky 19. storočia sa píše: "Na Slovensku mám zmapovaných takmer 150 lokalít, kde sa hrobky z 19. storočia vyskytujú. V mojej fotodokumentácii archivujem 57 architektonických hrobiek najrôznejšieho druhu. Z prvej polovice 19. storočia sú známe len dve - v Dolných Kapušanoch (okres Nitra - kaplnka Pongráczovcov) a Čelovciach (okres Prešov). Ak je teda hrobka grófa Forgácsa skutočne z tohoto obdobia, jedná sa skutočne o vzácny príklad. Znovu som si prezrela všetkých 57 fotografií a musím konštatovať, že ani na jednej stavbe nie je použité riešenie haličskej hrobky."
S pomocou starostu Haliče Vladimíra Reháneka sa spomínané pietne miesto zrejme dočká zušľachtenia a prinesie potešenie nielen pre miestnych ľudí.
- rs -
