Prelomiť bariéry vo vzájomnom styku s nimi je cieľom Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Pred Domom kultúry Boženy Slančíkovej Timravy v Lučenci sa uskutočnila vo štvrtok 26. septembra 2002 dobrovoľnícka kampaň únie.
"Krajské stredisko Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska poskytuje služby klientom so zrakovým postihnutím v celom Banskobystrickom regióne. Pri tejto práci je nevyhnutná pomoc dobrovoľníkov, najmä pri činnostiach ako je návštevná služba v domácnosti, sprievodcovstvo pri spoločenských, vzdelávacích, kultúrnych, športových aktivitách," informovala sociálna pracovníka Dagmar Filadelfiová z krajského strediska Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Medzi ďalšie činnosti, ktoré môžu dobrovoľníci vykonávať patria napríklad predčitateľská služba, pri ktorej zabezpečujú prístup pre zrakovo postihnutých klientov k čiernotlačovým informáciám, t. j. knihy, časopisy, noviny - osobne alebo načítavaním na audiokazety, pomoc rodinám so zrakovo postihnutým dieťaťom, pomoc pri nákupoch, prepravná služba, získavanie sponzorov, pomoc pri organizovaní akcií únie a iné.
V rámci dobrovoľníckej kampane si vo štvrtok mohli záujemcovia nasadiť simulačné okuliare (simulujú rôzne druhy očných ochorení cez ťažkú slabozrakosť až po slepotu) a vyskúšať napríklad nalievanie nápojov bez kontroly zraku, prejsť s dlhou bielou palicou krátku trasu. Predvádzanie práce vodiacich psov a ukážku, ako ich pes pomáha pri každodennej existencii občanovi so zrakovým postihnutím, poskytli traja zrakovo postihnutí účastníci tohto podujatia.
Mária Kríčková z Veľkého Krtíša sa priznala, že keď jej prvýkrát priniesli fenku Astu, myslela si, že to nezvládne. "Strašne som sa bála všetkých psov. Ale hneď sme sa skamarátili, privítali na prvý dotyk a už sme spolu päť rokov." Štefan Belík zo Slovenskej Ľupče takisto postupne strácal zrak až napokon v roku 1997 si požiadal o vodiaceho psa. "Dostal som čiernu fenku labradorský retriver. Potom sa nám stala taká nemilá príhoda. Cez Vianoce sa deti zabávali a hádzali po nás delobuchy a pes utrpel psychickú traumu a od tej chvíle sa z toho nedokázal spamätať. Čokoľvek na ulici buchlo, pes sa zľakol a odmietal vodiť. Preto od marca tohto roku mám už druhého psa. Volá sa Elton, je z Prahy a znamená pre mňa všetko. Bez vodiaceho psa sa ja už nepohnem." Takmer päť rokov je držiteľom vodiaceho psa menom Ami pán Ján Číčel z Lučenca. "Moja štvornohá pomocníčka Ami je v našej rodine považovaná za prvého člena rodiny. Je to z jednoduchého dôvodu, pretože pre mňa znamená oči."
V prípade, že by ste mali záujem pomôcť pri niektorej z uvedených činností a tým pomôcť zamestnancom únie a najmä uľahčiť život zrakovo postihnutým občanom, môžete sa kontaktovať v Základnej organizácii Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, ktorá sídli na Námestí republiky č. 14 v budove riaditeľstva Nemocnice s poliklinikou v Lučenci.
- mb -
