Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd roz-hodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Kým právo na náhradu škody nie je uspokojené, ne-smie dlžník s takýmito vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať. Či ide o skutočnú škodu, treba vždy posúdiť vzhľadom na konkrét-ne okolnosti. Za skutočnú škodu pri veci, ktorá bola stratená, po-škodená alebo zničená, treba považovať napr. hodnotu nákladov vynaložených na zadováženie tejto veci alebo na zhotovenie jej kó-pie. Do skutočnej škody pri havárii dopravného prostriedku bude treba okrem škody vzniknutej na vozidle zahrnúť aj hodnotu spot-rebovaných pohonných látok. Skutočnou škodou vzniknutou pri vlámaní do predajne je okrem hodnoty odcudzeného alebo poško-deného tovaru a zariadenia predajne aj majetková ujma vzniknutá v súvislosti s tým, že organizácia nemohla dosiahnuť uspokojenie ná-roku na vyúčtovanie majetkových hodnôt, ktoré zverila hmotne zodpovednému pracovníkovi, ak sa mu podarilo zbaviť sa zodpo-vednosti za zverené hodnoty práve z toho dôvodu, že páchateľ vlá-mania vytvoril svojím protiprávnym konaním takú situáciu v pre-dajni, ktorá hmotne zodpovednému pracovníkovi bránila so zvere-nými hodnotami hospodáriť a opatrovať ich. Podstatou zmareného zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch, zakladajúca sa na tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode vecí (teda keby nebolo došlo k vzniku škody). Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Zdroj: HN