Bolo to niekedy koncom januára, keď Viktor zostal v prezliekárni sám. O pracovnú skrinku sa delil so svojím kolegom i dobrým priateľom. Viktorovi končila pracovná doba a on sa náhlil domov, za svojou rodinou. Vo chvíli, keď si ukladal pracovný odev do svojej časti skrinky, pohľad mu padol na Karolovu peňaženku. Bola len tak voľne položená na úhľadne uloženej kôpke šatstva. Viktora zmohlo pokušenie, ale i strach zároveň. Ten však asi nebol dostatočne veľký. Viktor z trasúcimi rukami zobral do ruky kolegovu peňaženku a otvoril ju. Peňazí v nej nebolo málo a on zatúžil byť ich vlastníkom. Túžba bola taká veľká, že v tej chvíli nemyslel na nič iné. Nezobral všetky, len toľko, aby si kolega nič nevšimol. Aspoň nie hneď. So silným pocitom viny zatvoril skrinku a odišiel akoby sa nič nebolo stalo. O týždeň na to sa mu Karol sťažoval, že mu niekto ukradol peniaze. "Raz večer som sa v krčme poriadne opil. Asi niekto využil situáciu," sťažoval sa mu kolega položartom, a ani nepomyslel na to, že zlodejom peňazí je práve jeho priateľ. "Manželke som však radšej nič nepovedal." Viktorovi sa ho uľútostilo, no už bolo neskoro. Nič viac sa ho nepýtal, len sklopil hlavu a pobral sa za svojou robotou.
Mesiac na to sa situácia zopakovala. Tento krát sa však už Viktor ulakomil na väčšiu korisť. Keď si bol istý, že v priebehu niekoľkých minút nikto do šatne nepríde, vypáčil päť skriniek. Na jeho veľké sklamanie, úlovok nebol veľký. Našiel len zopár kusov pracovného náradia, na väčšiu finančnú čiastku však nenatrafil. Všetko však starostlivo poskrýval a pobral sa ďalej pracovať. Od kolegov sa zdržiaval čo najďalej, pretože za svoj prečin nebol schopný sa im pozrieť do očí. Rýchlo si porobil svoju prácu a aby neodchádzal naraz s kolegami, domov sa pobral ako prvý. A vtedy spravil osudnú chybu. Ulakomil sa aj na telefón, ktorý zvonil vo vrecku kolegovho kabáta. A práve táto krádež priviedla policajtov ku páchateľovi. Viktor sa postupne popriznával ku všetkým krádežiam a to znamenalo okamžitú výpoveď z práce. Dostal 2 roky podmienečne a prišiel nielen o svoju robotu a stály mesačný príjem, ale hlavne o dobrých priateľov a svoje dobré meno.
(mená v príbehu sú zmenené) - he -
