Neviem, či ti to dostatočne uvedomujú aj naši vedúci politickí činitelia, keď konštatujeme, že do vedy, výskumu a do školstva sa nedáva dostatok finančných prostriedkov.
Skutočnosť je taká, že sa neumožňuje všetkým záujemcom študovať, po ukončení povinnej školskej dochádzky, na stredných a potom aj na vysokých školách.
Z vlastnej skúsenosti viem, že za prvej ČSR, po ukončení gymnázia, mal študent právo zapísať sa na ktorejkoľvek vysokej škole v republike. Dnes je k tomu potrebné podrobiť sa prijímacej skúške, pričom, aj po jej úspešnom zložení, pre nedostatok miesta sa na vysokú školu nejeden študent nedostane. Stanovený počet študentov na jednotlivé fakulty vysokých škôl sa odôvodňuje nedostatkom finančných prostriedkov.
Takto sa môžu vylúčiť zo štúdia práve niektorí najpersprektívnejší študenti. Viem, že sa počas jestvovania prvej ČSR na jeden odbor na vysokej škole zapísalo aj 500 poslucháčov. Na prednášky ich chodilo v priemere 100. Po prvom semestri ďalej študovalo už len asi 200 poslucháčov. Z uvedených 500 to boli však tí najlepší. Nemusel ich nikto á priori zo štúdia vylúčiť. Sami sa vyselektovali.
Dnes, v dobe úžasného technického pokroku, môže šikovní študenti získavať vedomosti aj bez toho, aby sústavne navštevovali prednášky. Dôležité predsa je, aby študent preukázal na skúškach dostatočné vedomosti.
Ďalej tu treba pripomenúť, že ukončenie štúdia na strednej alebo vysokej škole, neznamená, že dotyčný občan musí byť nejakým úradníkom. Veď ešte v rokoch 1930 až 38 profesori na gymnáziu hovorili svojím študentom, že nejeden občan v Nizozemsku, alebo v Belgicku po ukončení strednej alebo aj vysokej školy roľníči, alebo je samostatným podnikateľom.
U nás, ešte aj dnes, po ukončení strednej alebo vysokej školy, česť výnimkám, si absolventi nárokujú nejaké úradnícke miesto.
Nepremárnime si teda takéto možnosti a umožnime našej mládeži študovať vo väčšom rozsahu hlavne na vysokých školách. Nesporne treba do toho viac investovať. Tieto investície sa nám však v budúcnosti mnohonásobne vrátia. - vič -
