Podstatnou a nenahraditeľnou zložkou životného prostredia je však les. O jeho funkcii využívaní a obhospodarovaní máme však rôzne predstavy, mnohokrát veľmi svojské až sebecké. hoci sme len bežnými návštevníkmi lesa neradi vidíme na „našich miestach“ iného hubára, alebo nás ruší iný rekreant či turista, napriek tomu, že je menej hlučný a ohľaduplnejší voči prírode ako my. Najradšej by sme mali postavenú chatu v tom najrozprávkovejšom kúte prírody, avšak bez suseda na dohľad.
Mnohokrát ľudia bez akéhokoľvek odborného vzdelania či poznania problémov sa pasujú za najväčších znalcov lesa a lámu policu nad ďalším osudom našich lesov a zatracujú ich obhospodarovateľov. Živia sa rôznymi nepodloženými informáciami o zlom hospodárení v lesoch, ich tunelovaním a pod. Chýry pochádzajú z dielne niektorých spracovateľov dreva, ktorí sú dlžní štátnym lesom miliónové čiastky a sprivatizované drevárske fabriky za zlomok skutočnej hodnoty priviedli do krachu, vytunelovali a preto by radi videli sprivatizované aj štátne lesy s vidinou odpustenia štátom svojich dlhov. Našťastie trend vo vyspelej Európe je opačný.
Zväz spracovateľov dreva uverejnil čiastku 800 mil. Sk o ktorú je údajne ročne podhodnotená cena vyvezeného dreva do zahraničia, avšak bez akéhokoľvek dôkazu a prepočtu. V minulom čísle NONO sa objavila taká istá suma o ktorú majú byť slovenské lesy ochudobnené krádežami. Pokiaľ túto sumu vydelíme cenou dreva na expedičnom sklade za m3 (vrátane nákladov na ťažbu, približovanie a odvoz) množstvo odcudzeného dreva by predstavovalo 624 tisíc m3. Keď sa však hovorí o krádeži dreva priamo z lesa uvedenej hodnote by zodpovedalo okolo 1 milióna m3 dreva, čo predstavuje 1/3 celkovej ťažby Lesov SR.
Z tohto prepočtu každý rozmýšľajúci človek usúdi, že ide o nereálne množstvá. V posledných rokoch OZ Kriváň (jeden z 26 odštepných závodov v SR) ročne eviduje krádeže dreva v hodnote okolo 1 milióna Sk Samozrejme, že nie vždy krádeže sú lesníkmi objavené hlavne drobné krádeže palivového dreva miestnymi občanmi, ale rozhodne výrub živých stromov je v prevažnej miere zistený a riešený príslušníkmi polície bez ohľadu, či ide o známeho alebo neznámeho páchateľa. Mnohé tieto krádeže sú odhalené vďaka občanom, ktorým skutočná ochrana lesov a prírody ako celku nie je ľahostajná.
Verejnosť však posledne citlivo vníma vo zvýšenej miere prevoz drevnej suroviny nákladnými autami po štátnych cestách. Treba si však uvedomiť, že Lesy SR š.p. dne obhospodarujú na Slovensku z 1 997 901 ha lesa len 1 167 113 ha, čo predstavuje 58,4 %. Zvyšných 830 788 ha bolo vrátené už pôvodným vlastníkom do obhospodarovania. Taktiež zvýšený odvoz nákladnými autami je z dôvodu nižších prepravných nákladov ako u Železníc Slovenskej republiky, čo však negatívne pôsobí na zaťaženosť cestných komunikácií.
Dnes nikto neštátne subjekty predávajúce drevo neviaže vyťaženosťou prostriedkov a ani smerovaním dodávok pre spracovateľov dreva. Jediným určujúcim faktorom je ponúknutá cena a platba pri odbere. Oveľa jednoduchšiu situáciu majú priekupníci a majitelia ťažiaci drevo na lokalitách nelesnej pôdy, kde nie sú viazaní lesným hospodárskym plánom, neplatí na prevoz a skladovanie dreva Vyhláška č. 244/1996 Z.z. o ciachovaní dreva a povolenie na výrub vydáva Okresný úrad, odbor životného prostredia. Pri kontrole prepravcu na štátnej ceste už nie je možné reálne dokázať pôvod dreva, či ide o drevo z lesnej, či nelesnej pôdy.
Takže na prepravu toho istého sortimentu dreva platia iné predpisy v závislosti, či bolo drevo vyťažené na lesnej alebo nelesnej pôde, porastenej mnohokrát tiež súvislým porastom lesných drevín. Zosúladeniu týchto predpisov sa lesníci domáhajú dlhšiu dobu no márne, a tu vidíme možnosti úniku zlodejov pri kontrolách.
Úspech každej ľudskej činnosti vždy záleží od konkrétnych ľudí a to platí dvojnásobne v lesníctve. Očakávame však konkrétnu pomoc pri odhaľovaní krádeží, čo si vyžaduje veľkú občiansku statočnosť. Nadnesenými vyhláseniami bez akýchkoľvek reálnych podkladov tento problém nevyriešime.
Ing. Ján Žarnovičan, riaditeľ OZ Kriváň
