Jubilejný X. ročník turnaja priateľstva sa konal v dňoch 20. júla až 29. júla 2002 v talianskom mestečku Notaresco.
Ako prvý sa uskutočnil medzinárodný turnaj, za účasti reprezentačných družstiev z Belgicka, Holandska, Maďarska, Poľska, Slovenska, Ruska a domáceho Talianska, ktoré zastupovalo Notaresco. Slovenským hráčom vyžrebovali do A skupiny Holandsko, Maďarsko, Poľsko.
Do prvého zápasu s Holandskom nastupovali slovenskí hráči s odhodlaním zvíťaziť. Po trojiciach v ktorých nastúpili Čonka, Sacher a Šnúrik to tak nevypadalo, keď po slabom výkone trojica prehrala vysoko 2:12. V jednotkách sa darilo Sacherovi, ktorí porazil súpera 12:5. O konečnom víťazstve rozhodla posledný zápas dvojíc. Čonka, Šnúrik po hodinovej dráme porazili holandský pár tesne 12:9. Slovensko tak porazilo Holandsko 2:1.
Na druhý zápas určil žreb silné poľské mužstvo. Vývoj zápasu sa zopakoval, ako v zápase s Holandskom. Trojica Čonka, Sacher, Šnúrik prehrala 9:12. Sacher porazil Kerna 12:10 a Čonka, Šnúrik zvíťazili vo dvojiciach najtesnejším rozdielom 12:11. To sa už Slováci videli v semifinále, ale na nich čakal ešte posledný zápas s Maďarskom. Stačilo zvíťaziť 2:1 a postup by bol istý. Trojice začali Slováci katastrofálne. Prehrali 3:12. V jednotlivcoch mal smolu Sacher, keď prehral po dobrom výkone najtesnejšie 11:12. Bilanciu chceli vylepšiť Čonka so Šnúrikom, ktorí prehrali 8:12. Nakoniec sa stalo to, čo nikto nečakal. Holandsko porazilo Poľsko, aj Maďarsko a nakoniec na úkor Slovenska spolu s Maďarskom postúpili do semifinále turnaja priateľstva.
Tabuľka A skupiny:
1. Maďarsko 87:72 7 (víťazných zápasov)
2. Holandsko 87:62 5
3. Slovensko 80:95 4
4. Poľsko 72:97 2
Z B skupiny postúpil domáci celok Notaresco s Belgickom. Vzhľadom na časovú náročnosť zápasov sa už o 5. - 6. miesto nehralo. Slovensko tak obsadilo po väčšom počte víťazných zápasov 5. Miesto, pred šiestym Ruskom.
Lučenskí bočisti, ktorí na turnaji reprezentovali Slovensko tak nesplnili cieľ, ktorým bolo minimálne 3. miesto. Zápasy lučeneckým bočistom zároveň slúžili ako príprava na blížiace sa VI. majstrovstvá sveta klubových družstiev, ktoré sa uskutočnia v dňoch 24.8 – 1.9.2002 v Sao Paule Brazília. Lučenčania tam odlietajú zlepšiť svoju svoje klubové postavenie 15. Miesto z posledných MS z roku 1998, ktoré sa uskutočnili v talianskom Terame.
Ďalším turnajom bola súťaž zmiešaných dvojíc (muž a žena).
Za Slovensko nastúpili Jozefa Šnúriková, prvá hráčka boccie na Slovensku a nováčik Ivan Stieranka, obaja Boccia club Lučenec. Žreb k slovenskej dvojici padol na maďarskú dvojicu Zoltan Soss a Vera Fontana. Pre Ivana Stieranku to bol prvý medzinárodný zápas, no aj napriek veľkej snahe sa im nepodarilo zvíťaziť, keď v zápase podľahli súperovi 9:12 a umiestnili sa na 6. mieste z deviatich zúčastnených dvojíc (o umiestnení rozhoduje skóre).
Tým posledným turnajom, bol turnaj žien. Za Slovensko nastúpila jediná žena v tíme. Prvý zápas hrala proti ostrieľanej Holanďanke Mii Vandervelten, ktorú porazila 12:6. V druhom podľahla neskoršej víťazke z Maďarska, s ktorou prehrala 7:12. Najťažším zápasom pre Jozefu bol zápas o 3.-4. miesto s ruskou Jegorovovou. V zápase sa súperky navzájom doťahovali, keď Šnúriková dotiahla nepriaznivý stav z 7:9 na 11:9. Žiaľ, záver lepšie vyšiel ruskej hráčke, ktorá zvíťazila 12:11.
“Počas zápasu sa mi hralo dobre. Verila som si a chcela som obsadiť tretie miesto. Žiaľ v závere zápasu mala viacej šťastia ruská hráčka. Najviac ma mrzí prehra o jediný bod. Je to kruté,” povedala štvrtá Jozefa Šnúriková.
Lučenskí športovci vo farbách Slovenska tak z Notaresca odchádzali naprázdno, bez umiestnenia na “bedni”. Žiaľ zodpovedajú tomu aj tréningové podmienky v Lučenci. Nebyť pomoci firmy ….., bočisti by nemali kde trénovať a dochádzať do Nitry na špeciálne postavené ihrisko, na to nie sú finančné prostriedky.
Okrem už spomínaných hráčov sa sústredenia zúčastnili technický vedúci Jozef Kisantal. Poďakovanie hráčov patrí Ivanovi Stierankovi, za bezpečnú štyritisíc kilometrovú jazdu.
- vč -
