Dôvodom zavedenia trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku ako nedbanlivostného trestného činu je narastajúce množstvo ekonomickej trestnej činnosti označovanej všeobecne ako „tunelovanie“ páchanej osobami oprávnenými spra-vovať a v rámci výkonu tejto správy nakladať s majetkom tretích osôb, a to najmä právnických osôb. Ide predovšetkým o likvidáto-rov spoločnosti, vyrovnacích správcov, správcov konkurzných pod-stát a štatutárnych orgánov obchodných spoločnosti, ako aj opráv-nených osôb štátnych podnikov. Tieto osoby často nakladajú so spravovaným majetkom spôsobom, ktorého dôsledkom sú veľké hospodárske straty pre osoby, ktorých majetok je spravovaný a na druhej strane majetkový prospech „správcov“ a osôb s nimi či už personálne alebo majetkovo prepojených.
V praxi nie je možné voči týmto osobám s výnimkou občiansko-právnych prostriedkov prijať adekvátne opatrenia. Naviac, pros-triedky súkromného práva nemajú dostatočný preventívny účinok vzhľadom na lukratívnosť takejto činnosti. Trestné oznámenia týka-júce sa uvedeného druhu trestnej činnosti spravidla končia neprija-tím oznámenia, resp. rozhodnutím o odložení veci.
Vyjadrením nižšieho stupňa spoločenskej nebezpečnosti je stano-venie nižšej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ako aj možnosť alternatívnych trestov. Prínosom nového ustanovenia by malo byť predovšetkým preventívne pôsobenie na osoby spravujúce cudzí majetok tak, aby tieto boli motivované k riadnemu plneniu svojich povinností aj hrozbou trestnej represie. V prospech prijatia takéhoto ustanovenia svedčí aj skutočnosť, že obdobná právna úprava bola už prijatá aj v Českej republike. - I. M., gov -
