V r. 1928-32 navštevoval ľudovú školu v Cinobani, v r. 1932-41 gymnázium v Lučenci a Banskej Bystrici. V r. 1941-48 študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. V r. 1957 vykonal I. atestáciu, v r. 1959 II. atestáciu z odboru gynekológia–pôrodníctvo. V r. 1967 absolvoval študijný pobyt na Sexuologickom ústave v Prahe. V r. 1948-54 pôsobil ako zástupca primára chirurgického oddelenia Štátnej nemocnice v Lučenci. V r. 1954-92 bol zástupcom prednostu gynekologicko–pôrodníckeho oddelenia, neskôr ako ordinár pre gynekologickú endokrinológiu, sexuológiu a sterilitu v NsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Od r. 1993 žije na dôchodku v Banskej Bystrici.
- Pán doktor, vráťme sa úvodom rozhovoru do Vášho rodného Novohradu.
„Základnú školu som navštevoval v Slovenskej Lupči (rodisko mojej matky), Cinobani a v Lučenci. Tu som absolvoval aj 4 triedy gymnáziá až do r. 1939, kedy Lučenec pripadol Maďarsku. pred okupáciou sme odišli do Banskej Bystrice, kde som maturoval v školskom roku 1940/41. S maturantmi sa pravidelne stretávame, vediem o tom kroniku. Naposledy sme sa stretli v r. 2001 na 60. výročie maturantov Štátneho gymnázia Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici. Môj brat Dušan navštevoval Učiteľskú akadémiu
a raz večer neprišiel z klziska domov. So spolužiakom ich chytili na stanici v Lučenci „na ceste“ do československých légií do Francúzska. Vyhodili ho zo školy a bol zamestnaný v Harmaneckej papierni. Keď narukoval, raz ráno ho vojenská eskorta odviedla do justičného paláca v Bratislave pre protištátnu činnosť v Harmanci. Vďaka dobrému advokátovi ho po roku prepustili a odviedli na front do Talianska, kde zorganizoval prechod našich jednotiek k partizánom. Po vojne sa vrátil cez Prahu domov do Bratislavy, kde potom pôsobil ako redaktor časopisu Bojovník.“
- Pristavme sa krátko pri Vašich štúdiách medicíny a následne prvých rokoch praxe, ktorú ste vykonávali v lučenskej nemocnici...
„Moje štúdium medicíny nebolo plynulé. Počas Povstania som „absentoval“ a potom som musel veľa vecí doháňať. po skončení medicíny som sa oženil s mojou študentskou láskou - Lýdiou(spolu sme chodili už do lučenského gymnázia). Máme dve deti, starší syn je inžinier, mladší je stomatológ, obaja bývajú v Banskej Bystrici. Po promócii, ako ste už uviedli, som nastúpil na chirurgicko–pôrodnícke oddelenie v Lučenci, kde sa nám narodil prvý syn Vladko. Keďže som chcel byť pôrodníkom, musel som absolvovať ročnú brigádu - najprv na Trati Družby a potom ešte „9 mesiacov“ v Pôtri ako závodný lekár v Modrokamenských uhoľných baniach. Z tých 9 mesiacov bolo 4x9 mesiacov! Ale neľutujem. Tieto 4 roky na Pôtri mi dali možnosť spoznať mojich pacientov v prostredí, v ktorom žili doma i v bani... Zážitkov som tu prežil neúrekom. Spomeniem aspoň stretnutie s pacientkou z Dolnej Strehovej - s mojou dojkou!“
- V podstate celý svoj plodný život ste strávili na gynekologicko–pôrodníckom oddelení NsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Mohli by sme túto Vašu životnú etapu zhodnotiť z hľadiska vývojového?
„V Banskej Bystrici sa postupne realizoval môj sen - stať sa pôrodníkom. Absolvoval som atestáciu I. i II. stupňa a po čase som sa stal zástupcom primára Scholtza. Po jeho smrti som viedol celé oddelenie. z politických príčin „som neuspel“ v konkurze, no našiel som si hobby, ktoré celkom naplnilo moje medicínske poslanie - renesanciu dojčenia. Dostal sa mi do rúk materiál z 30. svetovej zdravotníckej organizácie z Alma-Aty z r. 1978, zameraný práve na túto tému. Oficiálne bol určený Dr. Matejovi Lúčanovi, podpredsedovi vlády ČSSR a členovi vládnej populačnej komisie, ktorý oslovil ministrov zdravotníctva Českej a Slovenskej republiky. So Slovenskou endokrinologickou spoločnosťou ako aj Gynekologicko–pôrodníckou spoločnosťou a Spolkom lekárov KÚNZ som zorganizoval celoslovenský seminár o Laktácii, kde som po prvý raz prezentoval laktačný program ako prevenciu civilizačných chorôb. Nasledovali metodické návštevy v okresoch kraja, na našom oddelení sme zaviedli systém tzv. „rooming-in“ (dieťa po pôrode ostáva pri matke!) spoločne s popradskou nemocnicou ako prví na Slovensku. S prof. Josefom Švejcarom sme v r. 1984 nakrútili TV-film o laktačnom programe. Film mal úspešný ohlas aj v zahraničí. Doteraz som na túto tému absolvoval stovky prednášok na odbornej i laickej úrovni, vyškolil som do 6 000 tehotných žien v príprave na systém „rooming-in“ a o význame dojčenia ako primárnej prevencie civilizačných chorôb. V r. 1998 som napísal skriptá pre Strednú zdravotnícku školu v Banskej Bystrici: Laktačný program - primárna prevencia civilizačných chorôb. Získal som špecializáciu pre sterilitu, gynekologickú endokrinológiu a sexuológiu.“
- Verejnosť dôverne pozná aj Vašu publikačnú činnosť či zahraničné aktivity.
„Pracoval som ako vedúci Linky dôvery v krajskej redakcii denníka Smer od jej založenia v r. 1975 až po zánik. Boli to tisíce otázok a odpovedí, listov či odkazov čitateľom. Potom som ešte sporadicky spracoval v nástupníckych novinách. V r. 1997 som ako poslanec MsZ v Banskej Bystrici absolvoval zahraničnú cestu do USA (Cleveland = Ohio), kde som prednášal a laktačnom programe v Metro Medical Center i na Kentskej univerzite o programe životný štýl. Ako poslanec MsZ som v r. 1991 spolu s Dr. Fabiánovou so Štátneho zdravotného ústavu získal členstvo prihláškou primátora do Kodane v programe Zdravé mesta (projekt WHO) a spolu s Košicami sme vytvorili Asociáciu zdravých miest Slovenska. Je nás už 1ť miest a B. Bystrica sa stala národným koordinátorom pre životný štýl. Ten sa 50-60 % podieľa na zlom zdravotnom stave nášho obyvateľstva. Naša koncepcia životného štýlu je zameraná nielen na produktívny vek, ale aj na tehotenstvo (7 % ide na vrub fajčenia - i pasívneho!), ďalej na novorodenca, na batoľatá, detský vek, školský vek, produktívny vek a postproduktívny vek. V deklarácii prijatej na 51. valnom zhromaždení v máji 1998 sa o. i. konštatuje, že zmeny v situácii zdravotníctva si vo svete vyžadujú uplatňovať politiku „Zdravie pre všetkých“ v 21. storočí prostredníctvom relevantných regionálnych a národných postupov a stratégií. Táto stratégia nie je prvou jednotiacou silou v medzinárodnom zdravotníctve a nadväzuje na uznesenie 30. svetového zdravotníckeho zhromaždenia z mája 1977 ako aj deklaráciu z Alma-Aty z r. 1978. Program pre všetkých v 21. storočí má 21 cieľov. Cieľ č. 3: zdravý štart do života. Konkrétne: V r. 2020 by všetci novorodenci, batoľatá a deti predškolského veku v regióne mali mať lepšie zdravie zabezpečené zdravým štartom do života, čiže laktačným programom.“
- Čím trávite svoj voľný čas na dôchodku?
„Od r. 1990 som poslancom MsZ, týmto volebným obdobím končím s touto funkciou. V Kabinete MsÚ Zdravé mesto však môj kontakt s mestom i novým MsZ naďalej zostáva. Riadim sa heslom: „Radšej sa zodrať, ako zhrdzavieť“. Moje životné krédo: „Bože daj, aby som vedel prijímať veci, ktoré neviem zmeniť, daj mi sily na to, čo môžem zmeniť a daj mi múdrosť to vedieť.“ PhDr. František Mihály
