Novohradský folklórny festival, ktorý sa konal v mestách a obciach Novohradského regiónu (Radzovce, Fiľakovo, Lučenec), v Maďarsku (Salgógarján, Balassagyarmat, Ipolytarnóc ...). Slávnostné zahájenie za účasti zástupcov viac ako dvanástich štátov z celej Európy sa uskutočnilo pod hradom Šomoška nad obcou Šiatorská Bukovinka, z maďarskej strany hranice nad obcou Somoskő, kde sa konal europiknik s kultúrnym programom. Novohradský festival zorganizovali Mesto Lučenec, Novohradské župné osvetové a turistické stredisko Salgótarján, Novohradské osvetové stredisko v Lučenci, Mestské osvetové stredisko v Lučenci a Novohradské múzeum Lučenec.
V piatok 26. júla 2002 vyvrcholil VII. Novohradský folklórny festival. Účinkujúcich i návštevníkov festivalu srdečne privítal v mene organizačného výboru primátor mesta Lučenec MUDr. Jozef Murgaš pred mestským úradom slovami: "Týmto folklórnym festivalom chceme demonštrovať to, že Slovensko patrí do Európy a je ochotné spolupracovať so všetkými. Slovensko ako aj ostatní spoluorganizátori a účastníci iných štátov si ctia a vážia svoju vlastnú kultúru. Jednotná Európa neznamená zánik národnostnej kultúry, naopak, znamená to, že každý národ musí prezentovať to, čo ho charakterizuje," povedal a dodal, že je presvedčený, že všetky súbory, ktoré sa prezentujú, ukážu to najlepšie, čo jednotlivé národy v sebe majú. Jeho slová potvrdili vystúpenia slovenských súborov, ktoré tak, ako aj minulý rok, patrili medzi absolútne najlepších.
Slnečné počasie a hudba prilákala o 11:00 hod. pred mestský úrad na parkovisko prvých občanov. Postupne prichádzali ďalší, ktorí si mohli v sprievodnom programe festivalu hneď na úvod vypočuť Detskú ľudovú hudbu pri ZUŠ Lučenec, ktorá získala viacero ocenení na celoslovenských i medzinárodných podujatiach. Medzi účinkujúcimi nechýbal ani Detský folklórny súbor Radosť pri Mestskom kultúrnom stredisku v Lučenci, ktorý nedávno úspešne účinkoval na folklórnom festivale vo Východnej. Pod vedením pani Marcely Tóthovej súbor pracuje už šesť rokov a zo svojho repertoára predviedol rôzne hry a pesničky. Napriek tomu, že na novohradskom festivale vystupovali bez mikrofónu, svojej úlohy sa zhostili bravúrne. Folklórna spevácka skupina Zvonček pri ZŠ Vajanského Lučenec, DFS Pittypang pri ZŠ s VJM, Lučenec, Folklórna skupina Konôpka pri ZŠ Vidiná, Žiacka ľudová hudba Lúčina pri ZUŠ Poltár, Spevokol Klubu dôchodcov pri MsÚ Lučenec a ďalší pred mestským úradom ponúkali niekoľkohodinovú zábavu.
Medzi sprievodné akcie festivalu patrili výstava a predvádzanie prác SOU sklárskeho Poltár, ako i prezentácia ľudových remesiel. Rôzne techniky ľudovo - umeleckých výrobkov predvádzali šikovné ženy. Zastavili sa pri nich aj dievčatá a prizerali sa, ako rýchlo a jednoducho tkajú ozdôbky na ruku či krk. Niektoré z nich si ručné práce vyskúšali a čo ich najviac zaujalo? "Vyskúšali sme si jednoduchý spôsob tkania a naučili sme sa robiť nový druh náramku," pochvaľovali si a spokojné odchádzali s novým náramkom. Tradíciu ľudového remesla, tzv. cigánsku tkaničku predvádzali pri stánkoch panie Magda Slivková z Banskej Bystrice a Anna Urdová z Veľkého Krtíša. V rukách držali drevené doštičky, v ktorých mali vtiahnuté farebné nite. Snovali a tkali, ako to kedysi robili naši predkovia. Prezradili, že túto techniku zjednodušeného tkania s rôznofarebnými tkaničkami používali ženy na prišitie uška na uteráky, utierky, riad, prípadne ramienka na spodné košielky, alebo oplecká. Z celkom širokých tkaničiek sa robili popruhy na kôš. Starodávna technika sa kedysi robievala z pevných domácich nití. Tenšie, úzke tkaničky sa použili aj na zaviazanie vreciek so sušenou fazuľou či hríbov. "Kedysi si šikovné ženy krátili voľné chvíle ušľachtilými činnosťami," povedala pani Magda Slivková zo Stredoslovenského osvetového strediska v Banskej Bystrici a ukázala ďalšiu techniku, tzv. zápästkovú. Podľa jej slov je to špecialita z Horehronia, ale aj zo severného Gemera. Z vlny sa robili zápästky, ktoré sa používali na zatepľovanie zápästia, alebo ako ochrana pred úrazom. Vyrábali si ju samotní drevorubači na týždňovkách v hore na drevenom klátiku. Neskôr zápästky skrášľovali kroj.
O 18:00 hodine sa sprievod hosťujúcich súborov v prekrásnych krojoch a muzikou dal do pohybu spred Domu kultúry B. S. Timravy do mestského parku, sprevádzaní občanmi. Vo večernom galaprograme festivalu v amfiteátri po módnej prehliadke modelov inšpirovaných folklórom, vystúpili folklórne súbory: Paloina z Holandska, Limbora z Česka, Ellika z Bulharska, Gioppine di Bergamo z Talianska, skupina Gajdošov z Poľska, niekoľko súborov z Maďarska, Slovenska a ďalšie, ktoré divákom poskytli nezabudnuteľné zážitky. - mb -
NoNo31/11mb/čipka - Na parkovisku pred mestským úradom si ľudoví výrobcovia získali čoraz viac záujemcov. Pani Iveta Žonková z Veľkého Krtíša (vpravo) predvádzala techniku paličkovanej čipky. V Honte a Novohrade sa kedysi veľa paličkovalo, ale ako povedala, zostali čipky ale nezostali nákresy. Preto sa terajšie čipkárky snažia čipky nakresliť, aby nákresy zostali aj pre ďalšie generácie.
