Ďuso a Ester spolu žili už tri roky. Hoci mali spolu dieťa, nezobrali sa, pretože to bolo finančne výhodnejšie. Veľakrát absolvovali cestu do Čiech, kedy svojho syna nechávali u starých rodičov. Odtiaľ sa vracali z plnými "vreckami" peňazí a každému tvrdili, že si ich zarobili. Pravda však bola iná. Ďuso so svojou, o tri roky mladšou družkou využívali dôverčivosť a dobrotu starých ľudí, ktorých bez štipky ľútosti okrádali o ich celoživotné úspory.
Tak to bolo aj v jeden chladný novembrový deň, kedy na vyleštenom Mercedese brázdili už dobre známu cestu do susedného štátu. Už sa zmrákalo, keď dorazili a oni sa ubytovali v najbližšom penzióne. Na druhý deň ráno pokračovali vo svojej ceste. Cieľ mali už jasne určený. Tento krát si vytypovali malú dedinku ďalej od hraníc. Nikdy nechodievali "zarábať" do mesta, pretože na dedine vždy natrafili na nejakú starenku, či deduška, ktorí sa dali zlákať vidinou peňazí. A taktiež nikdy neporušili svoju zásadu, dvakrát prísť na to isté miesto. Vedeli, že klebety sa po dedinách šíria závratnou rýchlosťou a ich tváre si nebolo ťažké zapamätať.
Na vybrané miesto prišli dve hodiny pred obedom. Ďuso v dedine spomalil a Ester sa rozhliadala po okolí. Obyvatelia sa v tomto sychravom počasí väčšinou zdržiavali vo vnútri svojich domov. Na jednej strane mali šťastie, pretože nepotrebovali zbytočných svedkov. Na druhej strane však nevedeli, kto im vykukne spoza dverí. Vždy však mali pripravenú výhovorku. "Zastav," prikázala Ester svojmu druhovi. V záhrade jedného domu totiž zbadala starenku, ktorá bola nachovať svoje zvieratá. Využili príležitosť. "Dobrý deň," pozdravili obaja. Potom na starenku spustili vymyslenú historku o pokazenom aute. Tá ich však hneď zastavila, že ona žiadne peniaze nemá, dobrosrdečne im však odporučila susedku, ktorá bývala oproti. Od nedočkavosti sa zabudli aj poďakovať. Pani Ruženka mala pravdu. Starenka od susedov vyšla cudzincom hneď v ústrety. Stačil len jeden sľub, že peniaze jej vrátia ešte do konca tohto dňa a už bežala do kredencu pre obálku z vyše 20 tisíc českými korunami, ktoré si šetrila na vlastný pohreb. Ľútostivo hľadela za nimi a pri srdci ju hrial pocit, že spravila dobrý skutok. Vo chvíli, keď im mávala na rozlúčku, sa pri nej pristavil jej vnuk. Ten sa na ňu spýtavo pozrel a nechápal, komu mohla jeho starká kývať v takom parádnom aute. Tá mu natešená všetko vyrozprávala a ten hneď vedel, čo je vo veci. Našťastie si stihol matne zapamätať poznávaciu značku auta. Tá napomohla aj príslušníkom českej polície rýchlejšie identifikovať páchateľov. Odhalením prefíkanej dvojice sa objasnilo viacero podvodov v okolí, ktoré mali na svedomí. Peniaze boli vrátené poškodenej osobe a Ďusa s Esterou neminul trest. Jeho odsúdili na 2 roky podmienečne a ju na peňažný trest vo výške 20 tisíc.
(mená v príbehu sú zmenené) - he -
