S týmto mottom sa v piatok 28. júna 2002 popoludní o tretej hodine lúčila skupinka turistov na Kubínyiho námestí v Lučenci. Cieľom ich diaľkového pešieho pochodu, organizátorom ktorého je už tradične KST Lampáš Lučenec, bola Margita - Ilona pri Leviciach. Počas sedemdňového pochodu, kým dorazili spolu s turistami z KST Javor Divín a Sokol Halič dňa 4. júla 2002 na 49. celoslovenský zraz turistov, mali zdolať aj s prevýšeniami 220 kilometrov. Ich trasa smerovala cez Poľanu, Kremnické vrchy, Vtáčnik, Štiavnické vrchy. Prvý nocľah strávili v záhradke u Braunerovcov v Katarínskej Hute, kde si nadránom natreli chlieb s masťou a s čerstvo natrhaným šalátom načerpali nové sily. Cesta ďalej pokračovala lúkou plnou poľných kobyliek, pre vyhladovaných to bol aj pohľad na mäso poskakujúce sprava doľava. Zo soboty na nedeľu sa na Poľane náhle schladilo a prízemný mráz ich nadránom poriadne prekvapil. Počasie sa ale rýchlo umúdrilo a cestou do Očovej si na vyhriatej asfaltke mohli premrznutí prehriať kosti. "Ako bude tak bude, ale vždy lepšie ako v robote," posmeľovala sa tretí deň chôdze ženská časť výpravy. Netrvalo dlho a v miestnej krčme, kde sa sledoval finálový zápas majstrovstiev sveta vo futbale turistov svojsky privítali miestni a zaplatili im po pive. Vraj u nich taká obyčaj, hosťa si vždy uctievaj. Víťazstvo brazílskych futbalistov upokojil snáď všetkých, preto spokojní pokračovali do Sliača a Kováčovej. Sem neskoro večer dorazili uťahaní a pri tejto príležitosti jednotlivci vymysleli ďalší Murphyho zákon: "Keď sa večer nerozbalíš, ráno sa nemusíš opäť baliť." Na druhý deň paradoxne chuť do tanca prejavili viacerí. Staručký gramofón u Gregušovcov v Kováčovej sa išiel od radosti pretrhnúť, že niekto oprášil platne s hitmi zo 60. - 80. rokov.
Poniektorí vyštartovali z Kováčovej skôr s povzbudivými slovami: "My ideme medzi prvými, aby sme na Skalku prišli ako poslední. Neboli zrejme ďaleko od pravdy, pretože v tomto rekreačnom stredisku nebolo živej duše a pre jej návštevníkov tu neposkytovali žiadne občerstvenie, nehovoriac o možnosti stravovania. Nezostávalo im nič iné, len sa pobrať bez chleba a bez vody o päť kilometrov ďalej do Krahúľ. Tu našli záchrancov, ktorí sa o nich postarali. Po nocľahu v tejto obci ďalšou zastávkou bol Kláštor kapucínov, nachádzajúci sa presne v strede Európy. Pútnikov mnísi počastovali čerstvo nadojeným kravským mliekom. Zaželali im, nech Pán Boh žehná, aby v krásach prírody spoznali jeho prítomnosť i slávu. Cez Kremnické bane a Kunešov turistickými chodníkmi turistov sprevádzali výstražné tabule "Pozor výskyt medveďov". Tam veru išli naplno a postupne pridávali do kroku až prišli do lesa, kde pri potoku prenocovali. Budíček bol skoro ráno pred piatou, pretože tento deň bol podľa plánu pochodu najnáročnejší. Vystúpili cez Tri chotáre (1144 m) a na vrchol Vtáčnik (1 346 m). Prekrásne výhľady na okolie pomyselne zahojili snáď všetky pľuzgiere a uchodené nohy. V Novej Bani, kde dorazili v neskorých večerných hodinách bivakovali pri potôčiku. Večernú hygienu s mydlom v ruke sa rozhodol pred spaním vykonať aj Tomáš, ale jeho snaha bola márna. Znenazdajky sa pri ňom objavil vlčiak, ktorý si mydlo uchmatol a zožral. Posledný deň po zdolaní sedla Krížny buk (618 m) turisti už len zostupovali cez obce Pukanec, Bohunice, Bátovce cez Horšanskú dolinu v levickom okrese. Dvestopiaty kilometer sa im išiel najlepšie. Cesta viedla popri vínnych pivniciach. Bolo pod mrakom a príjemne pofukoval vetrík. Do cieľa dorazili všetci v zdraví, načerpaní zážitkami pri poznávaní nových ľudí, priateľstva a ďalších kútov Slovenska. Pochodu sa zúčastnilo 22 turistov, z nich najmladší mal 15 a najstarší 66 rokov. V tábore ich guľášom privítali kamaráti z Lučenca z regionálnej rady turistov, zástupcovia ktorej v sobotu 6. júla 2002 od organizátorov zrazu prevzali symbolickú štafetu. Jubilejný 50. ročník celoslovenského zrazu turistov sa uskutoční pri vodnej nádrži Ružiná, 15 km od Lučenca. - mb -
