Silvestrovská noc bola vyvrcholením celého roku. Zišli sa všetci občania dediny, aby spoločne oslávili príchod Nového roku. Prišli dokonca aj tí najstarší, aby sa aspoň pokochali pohľadom na plesajúcu mládež.
Zábava bola v plnom prúde a všetci spolu odratúvali posledné sekundy starého roku. Spustili veľkolepý ohňostroj, otváralo sa šampanské a prítomní si navzájom želali len to najlepšie. V miestnom kultúrnom dome vládla dobrá nálada.
Nikto z prítomných si však nevšimol, že sa v sále zišla partia mladého Róma Vojta, ktorým bol 18-ročný Gusto už dlhší čas tŕňom v oku. V dedine nikdy nevznikali rozbroje medzi "bielymi a tmavými" spoluobčanmi a preto nikto nenamietal proti ich účasti na veselici.
Gusto ani len netušil, že sa stal hlavným objektom pozorovania. Naplno si vychutnával atmosféru a zabával sa s každou mladou dievčinou. Sršala z neho mladosť a sila. V diaľke zbadal starého Róma Joža, otca Vojta. Gusto s ním dobre vychádzal, pretože už veľakrát im pomohol pri stavbe domu. Kývol na neho rukou, zobral fľašu so šampanským a pobral sa pripiť si so starým pánom. Vojto aj s partiou ho z tmavého kúta pozorovali. Jožov syn, ktorý bol s ním pohádaný, nezniesol myšlienku, že jeho otec si rozumie lepšie s tým odporným Gustom ako s vlastným synom. Všimol si, ako sa ten približuje k jeho otcovi. To už nezniesol, vyskočil z kúta a zaútočil na neho. Prekvapený Gusto zacítil niečiu päsť na tvári. Stihol však včas reagovať a druhému buchnátu sa vyhol. Matne pred sebou zazrel zúrivého Vojta a keďže sa chcel vyhnúť ďalšej bitke, musel sa brániť. Poloprázdna fľaša od šampanského mu na to dobre poslúžila. Po tvrdom údere po hlave sa Vojto zviezol k zemi. Nepríjemný incident si všimli aj ostatní prítomní. Prestala hrať hudba a všetci sa zhŕkli okolo zraneného Róma. Gusto využil túto príležitosť a potichu sa vyparil zo sály. Nemal rád konfliktné situácie a tak usúdil, že najlepšie riešenie bude, keď sa poberie domov. Tak sa aj stalo. Medzitým sa zo zemi pozviechal Vojto, ktorému na nohy pomohli kamaráti. "Ja toho sviniara zabijem," zakričal a vyrútil sa na prázdnu ulicu. Jeho "pomocníci" sa pobrali za ním. Ich kroky viedli rovno k Jožovmu bytu.
Ten si práve líhal do postele, keď začul tiché klopanie. Myslel si, že je to starý Jožo, aby sa ospravedlnil za správanie svojho otca. Otvoril dvere a na chodbe stihol zaregistrovať len štyri tmavé postavy. Tie si dali záležať, aby Gusto dostal poriadnu nakladačku. Boli by ho snáď aj na smrť dokopali, keby z bytu oproti nevyšla stará suseda. Tá Gusta hneď ratovala a zavolala políciu. Tí nespratných výtržníkov zdržali. Vojto sa aj so svojou partiou za svoj prečin dostali pred súd. Verdikt sudcu znel 3 roky podmienečne.
(mená v príbehu sú zmenené)
