V tom čase sa veľmi rozbehol predaj na splátky. A keď sa jeho sused začal chváliť, ako ľahko prišiel ku chladničke, začal nad tým vážnejšie uvažovať. Dal si tú námahu, že zašiel do mesta, aby sa povypytoval na podmienky kúpy na splátky. Bolo to jednoduchšie, ako sa na prvýkrát zdalo. Potreboval len občiansky preukaz a základný vklad. Jediná vec, nad ktorou si lámal hlavu, bolo potvrdenie od zamestnávateľa. Keďže bol na invalidnom dôchodku, žiadneho nemal. Ďalším problémom boli tiež ostatné splátky. Rozmýšľal, že keby do zmluvy udal svoje osobné údaje, začali by mu chodiť šeky na ďalšie splátky a on by to nemal odkiaľ splatiť. Túto myšlienku hneď zahnal a premýšľal nad ďalšou alternatívou. Po niekoľkodňovom rozmýšľaní mu napadlo, že zmluvy by mohol vystavovať na úplne cudzích ľudí. O ostatných nemal vysokú mienku a vedel, že oklamať ich bude tá najjednoduchšia vec na svete. Začal podrobnejšie rozpracovávať svoj plán. Najskôr si zaobstaral dôveryhodnejšie oblečenie a imidž dôležitosti mu dodával kufrík, ktorý sa mu hompáľal v ľavej ruke. Kufrík, ktorý skrýval všetky najdôležitejšie veci potrebné k jeho podvodom. Ukladal si tam nielen rôzne falošné zmluvy o zamestnaní, ale aj pečiatky rôznych firiem. O tom však nemohol vedieť nik iní, dokonca ani jeho manželka. Držal sa zásady, že akýkoľvek svedkovia môžu spôsobiť len problémy.
Chýry o jeho "podnikavosti" sa po meste rozšírili veľmi rýchlo. Zdržiaval sa väčšinou na jednom mieste, aby ľudia nemali problém nájsť ho. O klebete, ako rýchlo prísť k peniazom sa dozvedela aj Zuzana, ktorá odbehla z neďalekej dediny do mesta na nákupy. Mladé, nezamestnané 22-ročné dievča hneď skočilo do pasce, ktorú jej nastražil Gusto. Takýchto mal on však najradšej. Tých, čo videli len peniaze a nič iné ich nezaujímalo. Išlo o to, že Zuzana mala Gustovi poskytnúť len občiansky preukaz, podpísala nejaký papier a dostala od neho 2 000 korún. Sľúbil jej síce dvojnásobok, no zaviazal sa, že jej ho splatí, ak predá nejakú vec. Nevedela o čom je reč, no súhlasila. Starý podvodník následne vošiel do obchodu, kde na jej meno vybral televízor a práčku. Zaplatil základný vklad, predložil papiere a hodnotné veci boli jeho. Tie potom predal a čím ďalej, tým sa mu zisk znásoboval. Takto sa mu podarilo oklamať ešte niekoľko ľudí, až kým im nezačali domov prichádzať šeky na ďalšie splátky. Z tých si samozrejme nikto ťažkú hlavu nerobil, keďže ani nevedeli, za čo majú zaplatiť toľké peniaze. Až keď sa u každého z nich objavili muži zákona, pochopili. Zase naleteli ďalšiemu podvodníkovi za pár tisíc korún. Gusto putoval pred súd a hoci bol už trikrát trestaný, vymerali mu podmienečný trest v trvaní 2 rokov. (mená v príbehu sú zmenené) - he -
