Tak si Dušan kráčal a ani nezaregistroval spolužiaka, ktorý sa náhle zjavil za jeho chrbtom. "Tak čo frajer, si naučený," dobiedzal Maroš. "Ale choď. Dobre vieš, ako to tam neznášam," znudene odporoval Dušan. Maroš sa len zachechtal a pritakal, že on je na tom tak isto. Na druhej hodine ich čakala písomka. A nie hocijaká. Od jej výsledku závisela polročná známka a Dušan stál z matiky na prepadnutie. Už bolo však neskoro zalamovať ruky. Keď vošli do triedy ešte pred zvonením, bolo hrobové ticho. Takmer každý mal nos v zošite matematiky a snažil sa zachraňovať čo sa dalo. Dušan s Marošom si pomysleli o svojich spolužiakoch svoje, hodili tašky k lavici a vyšli na chodbu. "Viem jedno riešenie, aby sme nemuseli písať písomku," začal šepkať Dušanovi Marošovi. Tomu sa rozšírili oči od zvedavosti a odtiahol spolužiaka nabok. "Mohli by sme zavolať na políciu a ohlásiť, že v škole je bomba," prezradil mu svoj zámer. Dušan začala uvažovať nad nápadom, ktorý sa mu nezdal až taký zlý. Maroš videl, že v ňom nahlodal červíka pochybnosti a začal do neho vyrývať. "Aj tak viem, že by si to nespravil. Ak to však urobíš, dám ti 20 korún," presviedčal ho. Dušan zhodnotil situáciu a bez váhania súhlasil. "Cez ďalšiu prestávku pôjdem do telefónneho automatu a zavolám policajtom," hrdo vyhlásil, no to už museli do triedy, pretože zazvonilo na prvú hodinu. Dušan celý čas nesústredne počúval a predstavoval si, čo povie do telefónu. Len čo odzvonilo na koniec prvej hodiny, zodvihol sa a pobral sa preč z triedy. Keď vychádzal, letmo sa pozrel na Maroša, ktorý mu ukazoval, že mu drží palce. Dušan rozstrasenými rukami zodvihol slúchadlo, vhodil mincu a vytočil. "Polícia, prosím," ozvalo sa mu po chvíli. "Máme taký menší problém. Na našej škole je bomba," povedal rozhodným hlasom a zložil. Čo najrýchlejšie sa pobral do triedy, no vo dverách sa zháčil. Hoci bola prestávka, v ich triede bol triedny profesor. Dostal totiž ohlas od policajtov, že niekto nahlásil, že v ich škole je bomba. Učiteľ nestratil duchaprítomnosť a ešte predtým ako rozpustil všetko osadenstvo školy, rozhodol sa, že sa popýta svojich šarvancov. "Študenti, chcem vedieť kto zavolal na políciu," opýtal sa, no nečakal žiadnu odozvu. Zrazu sa na jeho prekvapenie zodvihla jedna ruka. "Ja som to bol," priznal sa Dušan a všetci jeho spolužiaci na neho uprene hľadeli. Triedny učiteľ chcel či nechcel musel Dušana predviesť na políciu. Jeho prípad sa dostal aj pred súd, no vzhľadom na jeho vek, priznanie i skutočnosť, že doteraz nebol trestaný, sudca upustil od potrestania. (mená v príbehu sú zmenené) - he -
