Každé dieťa prirodzene zažíva v kontakte so svojím prostredím množstvo konfliktov, bez toho, aby to nejakým spôsobom ohrozilo jeho duševnú rovnováhu. Mnohé konflikty sú dokonca významnými podnetmi pre akceleráciu vývinu. Existuje však množstvo prejavov, ktoré sa javia ako neobvyklé len preto, že sa na verejnosti o nich príliš nehovorí. Máloktorý rodič totiž prizná, že jeho dieťa je zlostné, nervózne a agresívne, že je plačlivé, že zlyháva v škole, alebo, že onanuje. Každé dieťa ale niekedy klame, škaredo a neslušne rozpráva, zničí školský majetok, skúsi ísť poza školu, poprípade si i niečo drobné prisvojí. Rovnako ako sa väčšina 10-ročných chlapcov uspokojí v neupravenom zovňajšku, nenávidí umývanie a osobnú hygienu a môže sa im dokonca stať, že sa niekedy v noci pomočia. Je pochopiteľné, že podobnými prejavmi správania vyvolávajú nespokojnosť dospelých. Tieto prejavy však väčšinou do desiateho veku dieťaťa spontánne vymiznú. Spravidla neprimeranosti dieťaťa v správaní bývajú vyvolané bezprostrednou tiesnivou situáciou. Z odborného hľadiska sa za závažnejšie považujú také prejavy ako samotárstvo, podozrievavosť, mrzutosť, bojazlivosť, precitlivelosť, sklon ku smútku a smúteniu, žiarlivosť, hanblivosť a iné v pozadí ktorých sú najčastejšie trvalejšie nepriaznivé faktory duševného napätia. Ak chceme takémuto dieťaťu pomôcť, musíme sa sústrediť na jeho skutočné problémy a nie na ich vonkajšie prejavy. Prirodzené ľudské potreby ako láska, uznanie, pochopenie, záujem a iné nebývajú vždy prostredím dieťaťa dostatočne sýtené. Dopad neuspokojivých podmienok, zvlášť ak sú vo viacerých rovinách - doma, v škole, či medzi kamarátmi, býva pre dieťa negatívny a náročný a ani zmena vlastných príčin nemusí hneď ťažkosti a následky odstrániť. Zmenu vyžadujú najčastejšie silne zafixované vzťahy tvoriace základ neadaptovaných reakcií. Úzka súvislosť psychických procesov s organickými je známa. Existujú psychogénne podmienené organické ťažkosti a sekundárne psychické problémy môžu viesť až k nechutenstvu, zácpe, zvracaniu. Trvalejšie psychické napätie môže byť jedným z činiteľov vzniku najrôznejších alergických ochorení. Prílišná zameranosť rodičov na prirodzené činnosti môže taktiež vyvolať rôzne ťažkosti ako nespavosť, prejedanie sa, nezadržanie stolice a iné. Úprava, ukľudnenie prostredia dieťaťa, citová opora, primerané výchovné pôsobenia, pravidelný režim, relaxačné aktivity obvykle postačia k úprave stavu.