S plánom, že chce opustiť muža, sa nezdôverila nikomu, dokonca ani jemu. Vedela, že bude zásadne proti tomu, aj napriek tomu, že láska sa z ich vzťahu vytratila už dávno. Bola mu dobrá len na to, aby mu varila, žehlila, prala a starala sa o ich dom. A nech sa akokoľvek snažila, nikdy mu nespravila po vôli. Riešil to krikom a keď mal vypité, tak aj bitkou. Irena sa bála chodiť medzi ľudí, lebo stále jej tvár "krášlila" modrina pod okom. Teraz stála nad úbohým kufríkom a nervózne doňho hádzala svoje šaty. Ľuboš bol v krčme a tak vedela, že sa tak skoro nevráti. Pozamkýnala dom a pobrala sa na autobus do mesta, do svojho nového bytu.
Nebola až taká nemožná a hlúpa, ako si to o nej mnohí mysleli. Nad rozvodom už uvažovala strašne dlhú dobu a za ten čas tajne čítala inzeráty. Našla si vhodný jednoizbový byt do prenájmu a z peňazí, ktoré si ukradomky odkladala zaplatila dve splátky nájomného. Teraz nervózne zvierala v ruke kľúče a dúfala, že tyran ju tam nikdy neobjaví.
Keď sa Ľuboš v ten večer vrátil domov, bol už poriadne opitý. Ľahol do postele a nestihol si ani všimnúť, že miesto veľa neho je prázdne. Až keď sa ráno zobudil, zistil, že v tú noc spal úplne sám. Bolo mu to nezvyčajné, pretože jeho žena nikdy neodchádzala z domu bez ohlásenia. Prehľadal celý dom i dvor, no Irenu nikde nenašiel. Rozzúril sa a od zlosti porozbíjal všetok nábytok v kuchyni. Keď sa trochu upokojil, pobral sa pátrať po svojej žene. Suseda mu šepky prezradila, že ju videla nasadať na autobus s kufrom v ruke. Tak to už Ľuboš naozaj nevedel, kam mohla ísť. Ona, čo stále sedela v kuchyni, alebo sa motala po dvore. Zrazu zacítil ukrutný smäd, tak len mávol rukou a znova sa pobral do krčmy. Takto sa spíjal celý týždeň. Len vtedy ho napadlo, že v meste býva aj Irenin brat Jožo. Zavolal mu, dúfajúc, že z neho vytiahne nejaké informácie. Tomu sa Irena zdôverila, no zabudla ho varovať, nech detaily neprezradí mužovi. Jožo netušil, čo sa medzi nimi odohralo a tak nevidel nič zlé v tom, že nevedome odhalil novinky, s ktorými sa mu pred nedávnom zdôverila sestra. Ľuboš si narýchlo načarbal adresu a spokojne sa uškrnul sám pre seba. "Však ja si ťa nájdem, ty špina, ale za vlasy ťa dotiahnem domov," pomyslel si a vyšiel pred dom. Nasadol na prvý autobus, ktorý smeroval do mesta s pokrčeným lístkom v ruke. Trvalo mu pol hodinu, kým našiel ulicu, ktorú mal napísanú na lístku. Keď si bol istý, že je na tom správnom mieste, zazvonil. Irena sa práve chystala variť obed a prekvapil ju zvuk zvončeka. "Možno je to brat," pomyslela si, no pre každý prípad vyšla na balkón. Keď uvidela Ľuboša, skoro spadla z nôh. Ten spustil na Irenu ukrutný krik, nehľadiac na okoloidúcich. Aby zastavila ten príval nadávok, otvorila mu aspoň vchodové dvere. Kým vyšiel na piate poschodie, stihla sa obliecť. Rozhodla sa, že sa pred ním nebude skrývať, sadnú si niekde na kávu a vydiskutujú si veci ako normálny ľudia. To si však myslela len ona. Akonáhle otvorila dvere a chcela vyjsť von, Ľuboš ju vtisol naspäť a chytil pod krk. Kričal ako zmyslov zbavený a keď sa nakoniec upokojil, nepripúšťal možnosť rozvodu. Irena pokojne sedela v obývačke a len si húdla svoje, no keď na ňu nečakane vytiahol zbraň, nebolo jej všetko jedno. Chcela, či nechcela, musela súhlasiť so všetkým, čo povedal. Prinútil ju vrátiť sa domov. Irena teda zamkla, no v duchu vedela, že sa vráti späť. Opäť s hrôzou pozrela na rodinný dom, kde stratila najkrajšie roky svojho života. Ľuboš ju odvliekol do spálne a prikázal jej vyzliecť sa. Irena pocítila studenú hlaveň zbrane na svojom krku a plačky sa vyzliekala. Ten sviniar sa ju pokúsil znásilniť, no alkohol urobil svoje. Takmer zneuctená žena čakala len na chvíľu, kedy zaspí. Zobrala nohy na plecia a čo najrýchlejšie zavolala políciu. Ľuboš putoval pred súd. Po vyhlásení rozsudku si Irena vydýchla. Vedela, že chvíľu bude mať od šialenca pokoj. Vymerali mu trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov bezpodmienečne. (mená v príbehu sú zmenené) - he -
