V r. 1959-63 študovala na Lekárskej fakulte (LF) UPJŠ v Košiciach, v r. 1963-65 na LF UK v Martine. V r. 1969 absolvovala I. atestáciu z oftalmológie, v r. 1974 nadstavbové školenie s certifikáciou detská oftalmológia. V r. 1979 vykonala II. atestáciu z oftalmológie a v r. 1984 nadstavbové školenie s certifikáciou v mikrochirurgii. V r. 1965-71 pracovala ako sekundárna lekárka na Očnom oddelení NsP v Rimavskej Sobote. Od r. 1971 pôsobí až doteraz ako odborná očná lekárka na Očnom oddelení NsP v Lučenci, súbežne v r. 1984-99 ako primárka očného oddelenia. Od r. 2000 je staršou sekunárdnou lekárkou. Žije v Lučenci.
- Pani doktorka, akú úlohu predstavuje vo Vašom živote rodina?
„Veľkú, bez nich by to nešlo. Moji rodičia boli učitelia v dedinskej dvojtriednej škole - poctiví, prísni, ale aj milujúci, čiže ako učiteľovej dcére mi nič nebolo odpustené. Teda, aj keď som sa pobila s chlapcami, kľačala som s nimi pred tabuľou. Som najstaršia z troch detí - sestra a brat sú obaja inžiniermi a žijú v Bratislave a v Dubnici nad Váhom. Mala som byť im aj ja dobrým príkladom, ale či to tak bolo, vedia len oni. S manželom Emanom som sa zoznámila vo štvrtom ročníku Lekárskej fakulty UK v Martine. Boli sme spolužiaci a môj prvý dojem bol správny: ak sa raz vydať, tak za neho. Chlap do koča aj do voza so zmyslom pre fair i humor. Preto sme od šiesteho ročníka medicíny stále spolu. Máme dve dospelé deti: syn Emanuel je lekárom na internom oddelení NsP v Lučenci, odborným nefrológom, dcéra Lucia je magistrou filozofie a pracuje v Britskej obchodnej komore v Prahe. Sme šťastní, keď sa všetci spolu stretneme hlavne na našej chalupe.“
- Ktoré podstatné faktory rozhodli o realite, že ste od r. 1971 začali pracovať v Lučenci?
„Podstatným faktorom bolo naše druhé dieťa Lucia, už sa nedalo na pracovisko do Rimavskej Soboty dochádzať 25 km vlakom. A keďže v Lučenci súrne potrebovali obvodného lekára (bol ním manžel) a ani nie tak odborného oftalmológa (bola som už po I. atestácii), riaditeľ MUDr. František Zimáček to riskol a prijal ma na očné oddelenie. Primár očného oddelenia MUDr. Imrich Šimig so zmyslom pre liberálnosť mi umožnil poznávať a učiť sa na očných klinikách v Banskej Bystrici, Bratislave, Prahe. A znova sa začalo cestovanie - novovytvorená očná ambulancia vo Fiľakove, Poltári a vo Veľkom Krtíš. Po niekoľkomesačných školeniach v Štramberku a Ostrave otvárame v r. 1974 v Lučenci detskú očnú ambulanciu ako štvrté pracovisko na Slovensku, kde som po certifikácii v detskej oftalmológii pracovala do r. 1984. Spomínam na dva letné rehabilitačné tábory pre deti s chybami zraku v Tuhárskej doline a na Ružinej - boli to prvé a jediné tábory v bývalej ČSSR s dobrou odozvou u detí, rodičov i u oftalmologickej verejnosti.“
- V r. 1984 po odchode MUDr. Imricha Šimiga stávate sa primárkou očného oddelenia NsP v Lučenci. Zoznámte nás, prosím, s výberom Vašich najvýznamnejších aktivít na tomto poste.
„Áno, stala som sa primárkou očného oddelenia. Bolo to zaväzujúce a zároveň inšpirujúce ísť ďalej, nezaostať za vtedajším trendom mikrochirurgie, implantácie umelých vnútroočných šošoviek, liečby ochorenia sietnice laserom, počítačovej perimetrie pri diagnostike a liečbe tzv. zeleného zákalu.“
- V r. 1989 zavádzate implantáciu umelej očnej šošovky pri operácii sivého zákalu v Lučenci ako štvrté pracovisko na Slovensku...
„Dni a týždne som s „mojimi“ pacientmi chodila k prof. MUDr. Milanovi Izákovi do Banskej Bystrice asistovať mu pri implantácii umelých šošoviek. Bol a je to výborný učiteľ, každá účasť na jeho operáciách predstavuje vždy nový zážitok. A tak už v r. 1989 implantujeme prvé vnútroočné šošovky v Lučenci ako štvrté pracovisko na Slovensku. Mojou výhrou ako jednou z prvých implantológov bol kolektív fantastických a nadšených lekárov, sestričiek a inštrumentáriek. Som preto teraz ako staršia sekundárka rada, že moja vtedajšia zástupkyňa a terajšia primárka očného oddelenia MUDr. Magdaléna Vozárová pokračuje v entuziazme pre zachovanie dobrého mena odborného očného oddelenia.“
- Rád by som teraz do nášho rozhovoru zaradil aj Vašu odbornú spoluprácu so zahraničím.
„Moja odborná spolupráca so zahraničím (okrem Českej republiky) sa začala v období môjho krajšieho jubilea. Boli to vynikajúce medzinárodné kongresy v Brusseli, Innsbrucku, Amsterdame, Budapešti, Miláne a Stockholme spojené so vzájomnými konzultáciami, najnovšou literatúrou a s vedomím, že aj my to vieme.“
- Ste zásadovým človekom? A z akých zásad vyrastá Vaše životné krédo?
„Áno, a možno niekedy „na škodu“ blízkych doma či blízkych v práci. Možno to súvisí s mojimi bývalými športovými aktivitami - gymnastika, volejbal, horolezectvo či lyžovanie. Nemám len jediné krédo, ale nerada vravím, že to, čo nepoznám, je nesprávne. Človek sa musí učiť, aby vedel. Vedieť, aby pochopil. Pochopiť, aby mohol súdiť.“ PhDr. František Mihály
