Okolo plota starostu Pravice sa vo štvrtok podvečer zhŕkli deti. Cez pletivo nazerali na malé srníča. „Narodilo sa pred pol-hodinou. Pozrite, aké je krehké,“ hovorí starosta Pavel Lenhard. Prvú srnku mu pred dvanástimi rokmi doniesol manželský pár. „Mláďa našli neďaleko obci. Vraj bolo opustené. Hlúposť! Isto malo neďaleko mamu. Tí dvaja ich vyrušili a ona sa skryla. Keď mláďa čo i len raz pohladkáte, jeho mama sa k nemu nevráti. Zahynie. Aj deťom prízvukujem, aby sa len pokochali pohľadom a mláďatá nechytali.“
Prvý muž obce, ktorá leží v Pravickej doline na rozhraní okresov Lučenec a Veľký Krtíš, sa stará o päť srniek a troch srnčekov. Majú svoje mená a vraj sú prieberčivé. „Zožerú len kvalitné seno. Najmaznavejšia je Hviezdička. Ak nájde hrubšiu byľ, ani sa jej nedotkne. Veď sa kvôli nim, potvorkám mojim, aj poriadne nakosím. Ešteže mi syn pomôže. Aj kozy som začal chovať. Aby som mal pre tie malé mlieko. Malé srnky sú ako malé deti. Ak nemajú mamu, oblizujú vám dlane a obtierajú sa vám okolo nôh. Tuto Miško mi vlani v júli ušiel. Strachoval som sa o neho. Veď sa nebál ani psov. Pomohol som si vábničkou. Myslel si, že som srna a prišiel až do dvora,“ hovorí P. Lenhard. Pred tromi rokmi zachránil aj rysa. „Malý rys, mohol mať tak dva mesiace, sa zatúlal na horný koniec dediny. Ľudia sa ho zľakli. Báli sa, že im sliepky podrhne. Zavreli ho do klietky. Chudáčik, celý sa triasol. Nebol väčší ako mačka. Priniesol som ho domov, dal mu mliečka a zavolal ochranárov. Prišli po neho na druhý deň a odviezli do zoologickej záhrady,“ vysvetľuje starosta.
Autor: Z. Suráková