Do Normandie poletí s prezidentom

Prežil prvú aj druhú svetovú vojnu. „Zažil som absolútnu slobodu, bolesť, šťastie aj zúfalstvo,“ tvrdí 84-ročný Lučenčan Juraj Fischer. Šiesteho júna 1944 sa zúčastnil na operácii Overlord. Po 60 rokoch navštívi normandské pobrežie opäť. Do Normandie poletí s prezidentom Slovenskej republiky. „V Anglicku ma pridelili k tankistom. Takmer tri milióny vojakov tam bolo. Celý juh Anglicka sa podobal vojenskému skladu. Tanky, sanitky, nákladné autá, cisternové vagóny, lietadlá a tisíce vojakov. Piateho júna sme sa z Anglicka vydali do Francúzska. Mali sme obsadiť dôležité mosty. Rozkaz sme boli odhodlaní splniť za každú cenu. Hoci sme Nemcov prekvapili a zmiatli, konali pohotovo. Strieľali na všetko, čo sa hýbalo. Stíhače, bombardéry, granáty, guľky, bažiny a tisíce mŕtvych. Kamarát, aby nás zachránil, sa hodil na mínu. Nebol čas oplakávať ho. Hustá guľometná paľba nás pribila k zemi.

Dozvedeli sme sa, že Hitler ešte stále pochyboval, či je to tá pravá invázia. Ležali sme v potoku. Nemci už boli od nás necelých päť metrov. Boli sme unavení. Veliteľovi skĺzol z ramena samopal. Buchol o prilbu, ktorú mal položenú vedľa seba. Nemci to počuli. V tej chvíli som si uvedomil len jedno - nesmú zastreliť veliteľa. Vyskočil som z potoka a zreval: „Vzdajte sa! Všade sú míny!“ Vzdali sa. Boli sme zachránení. Postupovali sme. Nemci kládli odpor najmä pri pobreží. Začiatkom augusta mali spojenci cestu na Paríž pozdĺž Seiny voľnú,“ spomína účastník operácie. Prekročil hranice, pred ktorými by mnohí zastali. Často si prezerá staré zažltnuté fotografie. Sú na nich kamaráti z vojny. „Boli to smelí chlapci. Aj prezidentovi, keď s ním poletím, poviem, akí to boli junáci. Len aby už nikdy viac nebola vojna,“ dodá Juraj Fischer.