Hovorí sa, že líška je najprefíkanejším zvieraťom. Aj v Kokave chcela jedna prekabátiť Vengrínovcov. Záhradu majú na okraji lesa a chovajú tam aj domáce zvieratá. Hladná líška sa potulovala v blízkosti domov niekoľko dní.
„Ráno asi o siedmej som na dvore pil kávu. V kuríne bolo zrazu počuť nezvyčajné kotkodákanie sliepok. Ešte aj zajace v chlieve behali ako splašené. Sused mi povedal, že večer spozoroval potulujúcu sa líšku. Zobral som palicu so železným koncom a opatrne otvoril kurín. Bol to otrasný pohľad. Sliepky od strachu poletovali. Vedel som, že líška je vo vnútri. Najskôr mi do očí udreli dve zadrhnuté sliepky,“ povedal nám Milan Vengrín. Musel reagovať rýchlo a bez strachu. Keď zbadal líšku, neotáľal. „Ani do mňa nezaútočila. Snažila sa ujsť po stopách, ktorými prišla. Udrel som ju železnou časťou asi päť alebo šesťkrát. Lenže líšky sú naozaj prefíkané a tak som sa poistil dreveným koncom palice. Istý som si bol, až keď som jej sekerou odťal hlavu.
K priamemu styku s líškou nedošlo. Rukavicami som ju dal do vreca a zavolal veterinára. Bola veľmi chudá a vypĺznutá. Nečudujem sa, že zaútočila na sliepky, musela byť poriadne vyhladnutá. Zadrhnuté sliepky zakopala manželka v záhrade. Žijem tu už viac ako štyridsať rokov, ale také niečo som ešte nezažil,“ povedal M. Vengrín. Zisťovali sme, či líška nebola nakazená besnotou. Veterinárny lekár Miroslav Kotál nás predbežne informoval, že sa zrejme potvrdí prípad besnoty. O tom rozhodnú odborné laboratórne vyšetrenia.