Venuša je planéta, ktorá obieha okolo Slnka v priemernej vzdialenosti 108 miliónov kilometrov, teda bližšie ako naša Zem a jeden obeh vykoná za 225 pozemských dní. Kto má možnosť pozorovať Venušu ďalekohľadom, hneď si všimne meniace sa fázy – tvary osvetlenej strany viditeľné zo Zeme, ktoré pripomínajú Mesiac. V tomto roku budeme mať možnosť pozorovať pomerne zriedkavý úkaz, ktorý naposledy mohol byť videný 6. decembra 1882.
8. júna sa Venuša počas svojho obehu dostane medzi Zem a Slnko a na jasnom slnečnom disku sa bude premietať ako malý čierny kotúčik posúvajúci sa od jedného okraja k druhému.
Prvý dotyk planéty s okrajom disku nastane o 7:20 letného času, posledný o 13:23 letného času. Planéta by mala byť na hranici viditeľnosti voľným okom.
Pri pozorovaní voľným okom alebo ďalekohľadom je nutné chrániť si zrak tmavým filtrom, ktorý sa nasadí na objektív ďalekohľadu.
Pozorovaniu tohto úkazu sa venoval aj významný slovenský astronóm, pochádzajúci zo Štiavnických Baní, Maximilián Hell, ktorý vďaka pozvaniu nórskeho a dánskeho panovníka Kristiána VII. vycestoval na ostrov Vardö do Laponska, aby 3. júna 1769 mohol tento úkaz sledovať. Čo najpresnejšie pozorovanie prispelo ku spresneniu určenia vzdialenosti Zeme od Slnka.
Keď prechádza Venuša ( alebo aj Merkúr ) pred Slnkom, pozorovateľom v rôznych miestach Zeme sa premieta jej zdanlivá dráha do rôznych častí slnečného disku. Zmeraním tohto posuvu, pri presnej znalosti zemepisnej polohy pozorovateľa, možno určiť vzdialenosť Venuše aj Slnka od Zeme.
Prechody Venuše sa vyskytujú vo dvojiciach s osemročnými prestávkami. Po dvojici prechodov v zime nasleduje prestávka 121,5 roka a po nej sú 2 letné prechody - po nich 105,5 ročná prestávka a opäť 2 zimné prechody. Nasledujúci prechod bude teda 6. júna 2012.
Tento úkaz si verejnosť môže pozrieť aj vo Hvezdárni, kde budú záujemcom k dispozícii prenosné ďalekohľady.