Rady duševne chorých pacientov sa rozširujú a spoločnosť ešte stále žije v predsudkoch. Pribúdajúce depresívne stavy zapríčiňujú náročná ekonomická situácia a strata zamestnania. Neistota a stres sú spúšťacími motormi duševných porúch. Vážnejšie poruchy sa prejavia rýchle, horšie je to s ľahšími ochoreniami. Tie si nemusí všimnúť ani najbližšie okolie. V Rimavskej Sobote od roku 1956 funguje jediné psychiatrické oddelenie pre päť okresov (Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota, Revúca, Veľký Krtíš). Momentálne je tu hospitalizovaných okolo 80 pacientov. Prinášame rozhovor s primárom oddelenia MUDr. Petrom Kirschnerom.
Uvedomujú si ľudia vážnosť duševných chorôb?
Vo všeobecnosti ano, dokonca ich považujú za vážnejšie, ako v skutočnosti sú. Tolerancia spoločnosti voči duševne chorým je menšia, než voči telesne postihnutým. U samotných pacientov je to podobne ako pri telesných ochoreniach - uvedomovanie si svojej choroby a z nej vyplývajúca spolupráca pri liečbe je individuálna. Pri niektorých psychických poruchách si chorý neuvedomuje chorobu, nemá náhľad a spolupráca je potom problematickejšia.
Kto je najviac vystavený duševnému ochoreniu?
Ten, kto má predpoklady pre vznik duševnej poruchy a navyše vedie životosprávu, ktorá prispieva ku vzniku duševnej poruchy, napríklad nadmerne užíva alkohol alebo užíva iné drogy, alebo vedie životosprávu, ktorá prináša viac stresov, ako je schopný uniesť pre zraniteľnosť, ktorú nosí v sebe.
Ako rozoznať bežný smútok od depresie?
Rozdiely sú v intenzite a v trvaní. Bežný smútok je primeraný príčine, ktorá ju vyvolá, depresia často nemá primeranú príčinu, trvá dlhšie a nie je to len smutná nálada, ale trvalejší stav, spôsob myslenia, správania a typické telesné príznaky prítomné väčšinu dňa.
Koľko duševných chorôb je známych? Ktorá je najrozšírenejšia?
Veľa. Najrozšírenejšie sú úzkostné neurotické poruchy a poruchy vyvolané stresom. Ďalšie najrozšírenejšie sú závislosti, predovšetkým závislosť od alkoholu, ktorá je najčastejšou duševnou poruchou u mužov a má narastajúcu tendenciu.
Máme dostatok odborníkov na liečbu duševných chorôb?
V posledných rokoch sa rozšírili rady odborníkov ako aj počet psychiatrických ambulancií. Vo všeobecnosti ich počet dosahuje minimálne požiadavky, ale sú problémy s dostupnosťou a regionálnymi nerovnomernosťami. Je veľký nedostatok špecializovaných odborníkov, napríklad detských psychiatrov, alebo odborníkov na liečbu závislostí, gerontopsychiatrov pre poruchy v staršom veku, sexuológov.
Aká je úspešnosť liečby?
Úspešnosť liečby je porovnateľná s úspešnosťou liečby telesných porúch.
Aký postoj by malo zaujať okolie, ktoré sa stretáva s duševne chorým pacientom?
Tolerantný, nápomocný. Vo všeobecnosti však v našej spoločnosti ešte prevládajú predsudky voči duševne chorým, ktoré treba odbúravať, lebo sú škodlivé, stigmatizujú duševne chorých a ich rodiny.
Dá sa vôbec duševná choroba úplne vyliečiť?
Niektoré áno, podobne ako telesné ochorenia. Niektoré sa dajú účinne liečiť, podobne ako napríklad cukrovka. Teda existuje účinná liečba, ale je potrebné často celoživotné užívanie liekov a dodržiavanie životosprávy.
Prečo sú pre depresívne ochorenia typické jarné a jesenné obdobie?
Lebo tieto poruchy majú blízko k biologickým rytmom, ktoré sú regulované napríklad svetlom a tmou, spánkom a aktivitou.
Neurotické a stresom podmienené ochorenia sa väčšinou liečia ambulantne. Stačí to?
Väčšinou stačí, lebo to umožňujú moderné lieky, ale niektoré sú komplikovanejšie, napríklad obsedantno-kompulzívna porucha alebo posttraumatická stresová porucha a často je potrebná aj krátka hospitalizácia.
Čo prežíva pacient, ktorý trpí duševnou chorobou?
Prežíva stavy citové, primerané tej-ktorej duševnej poruche, ale značne individuálne, čo sa týka intenzity a naliehavosti.
Môže byť spúšťacím mechanizmom pre duševnú chorobu napríklad strata zamestnania, blízkeho človeka, bieda?
Všetky vážne straty, neistoty, životné problémy otestujú naše schopnosti vysporiadať sa s nimi. Ak ich zvládame, skôr nás to posilňuje, ak sú neriešiteľné a hromadia sa, neistota bezmocnosť a nedostatočná kontrola a stres sa môžu podieľať na spustení rôznych duševných porúch, najčastejšie stresových, úzkostných a depresívnych.
Ide o dedičné ochorenie?
Dedičnosť je významná u väčšiny duševných porúch, ale neznamená to predurčenosť, ale len zraniteľnosť. Rovnako je významné aj prostredie, podmienky psychického vývinu predovšetkým v detstve, ale aj neskôr. Ak sú podmienky priaznivé, prevažujú ochranné faktory, nevzniká porucha, ani keď sú prítomné významné predpoklady dedičnosti. Ak prevažujú nepriaznivé podmienky a stresy v detstve, vytvára to porovnateľné nepriaznivé predpoklady pre vznik duševných porúch, ako samotná dedičnosť.
Ten, kto sa rozhodne dobrovoľne ukončiť život, trpí duševnou poruchou?
Nie vždy, ale viac než polovica sa takto rozhodne pod vplyvom duševnej poruchy, najčastejšie depresie. Ak nie je prítomná duševná porucha, aj tak to väčšinou nie je slobodné rozhodnutie, ale rozhodnutie chvíľkové pod tlakom ťaživej situácie, v ktorej nevidí iné riešenie.
V posledných rokoch počet duševne chorých stúpol. Súvisí to aj so spoločenskými zmenami?
Určite, hlavne zvýšenou mierou sociálnych neistôt a stresov.
Ak niekto dlhšiu dobu žije s duševne chorým pacientom, môže to poznačiť aj jeho?
Je to rovnako náročné a rovnaký stres a záťaž, ako opatrovať telesne postihnutého. Vyžaduje to veľkú trpezlivosť a lásku. Samotná porucha opatrovaného sa špecificky neprenáša a nepoznačuje opatrujúceho.
